Ešte prednedávnom ho považovali za najhorúcejšieho kandidáta na post Arafatovho nástupcu. Štyridsaťtriročný Barghútí sa narodil neďaleko Ramalláhu. Vyštudoval politické vedy a históriu na univerzite Bir Zeit na Západnom brehu. Bol tu šéfom študentskej rady.

Keď mal 18, uväznili ho za účasť v hnutí Fatah. Vo väzení strávil 6 rokov a naučil sa tu plynulo po hebrejsky.

Neskôr ho vyhostili do Jordánska, kde sa stal členom Palestínskeho revolučného výboru. V roku 1994 po podpísaní mierových dohôd v Oslo sa vrátil do Izraela.

V roku 1996 sa stal členom palestínskeho parlamentu. Tu ostro vystupoval proti korupcii v samospráve. Počas vlády Jicchaka Rabina vystupoval ako umiernený politik snažiaci sa o kompromis s Izraelom. Po vypuknutí druhej intifády pred takmer dvoma rokmi náhle zmenil názor a vyhlásil, že palestínsky problém sa nemá riešiť pri rokovacom stole, ale na uliciach. O druhej intifáde povedal: „Toto je intifáda mieru. Myslím to vážne. Táto intifáda bude viesť k mieru. Musíme eskalovať konflikt. Bude to ťažké. Mnohých z nás zabijú, ale nemáme na výber. Každý z nás je ochotný obetovať sa.“ (mik)