vo funkcii ministra ekonomiky a nie je vylúčené, že po ňom budú nasledovať ďalší. „Medzi priemyselnými demokraciami je Japonsko možno hneď druhé po Taliansku, čo sa týka stupňa a tohto problému, a preto je to vážne,“ hovorí profesor univerzity v Tokiu Steven Reed.
Nič nové pod slnkom
Nukaga, o ktorom sa šepkalo už ako o nádejnom novom lídrovi v Liberálneodemokratickej strane (LDP), rezignoval v utorok a pripustil, že prijal 15 miliónov jenov od KSD, priemyselnej poisťovne, za podporu istého projektu. Táto spoločnosť, ktorá obhajuje záujmy drobných podnikov, stojí v centre väčšiny práve prestriasaných japonských korupčných afér. Málokto v Japonsku očakáva rýchly záver aféry, ktorá je spolu s ďalším škandálom okolo sprenevery diplomata vážnou ranou pre i tak dosť nepopulárneho premiéra Jošira Moriho a jeho stranu LDP počas volebného roka.
Aféry okolo KSD sú až príliš povedomé všetkým, ktorí sledujú povojnovú politiku Japonska. Jej anály sú plné korupčných káuz, ako je napríklad úplatkárska aféra Lockheed z roku 1976. „V minulosti, keď prepukol nejaký škandál, politici zakaždým spustili reformu, ale nový škandál sa vynoril zvyčajne skôr, než spomienka na ten bývalý vybledla,“ píše japonský denník Japan Times.
Politici sa striedajú, škandály ostávajú
Voliči presýtení sériou škandálov zosadili LDP vo voľbách do hornej snemovne v roku 1983 a ukončili ich temer štyridsaťročné vládnutie. Koalícia, ktorá sa zomkla proti LDP, presadila reformu volebného systému s cieľom vykoreniť korupciu – vrátane zavedenia striktnejších pravidiel financovania kampane a jednomandátových obvodov vo voľbách do dolnej snemovne. Bývalý reformistický premiér Morihiro Hosokawa bol však sám donútený odstúpiť v dôsledku škandálu okolo financovania strany. Jeho koalícia sa rozpadla, čo umožnilo LDP znovu sa vrátiť k moci v podivnej aliancii so socialistami v roku 1994.
Volia sa podľa obchodného zázemia
Japonskí politológivia majú nespočet vysvetlení, prečo volebná reforma korupciu nevykorenila. Mnohí argumentujú, že ju brzdí aspoň čiastočne. V jednom bode sa LDP vrátila k taktike bežnej v starom systéme. Volebný zákon nabáda kandidátov budovať si kampaň založenú na osobnostiach, čo praje lokálnym obchodným mašinériám politikov. Favoriti volieb sa potom často vymykajú straníckej platforme a pretekajú sa hlavne v tom, aké ekonomické výhody môžu ponúknuť svojim obvodom. Ďalší citujú priamu účasť členov vlády na hospodárskom živote, čo dáva politikom širšie možnosti načierať do verejných fondov a kupčiť s nimi v súlade so špeciálnymi záujmami. Tým sa odkláňajú zdroje od miesta určenia a brzdí sa deregulácia a ďalšie reformy, prepotrebné pre podnietenie rastu dlho stagnujúcej japonskej ekonomiky.
Receptom je alternácia pri moci
„Čím väčšou sumou verejných peňazí disponujete a čím je väčšia vláda, tým je pravepodobnosť korupcie väčšia,“ tvrdí Jesper Koll, hlavný ekonóm v formy Merrill Lynch.
Posledný škandál možno zrýchli obrátky protikorupčného boja, keď vkladá opozícii do rúk nabitú zbraň proti vláde a tak možno priblíži deň, keď raz bude v Japonsku skutočný dvojpólový systém. „Riešením pre korupciu je alternovanie sa pri moci,“ hovorí Reed. „Keď máte dvojpólový systém, veľmi skoro sa vám podarí zbaviť podobných lotrov,“ dodáva.
Všetko nasvedčuje tomu, že koalícia vedená LDP v júlových voľbách do hornej komory neuspie. Ich zotrvanie pri moci sa tým ešte neskončí, ale aj tak pripraví pôdu na ich odchod aj z dolnej snemovne. Voľby do nej by nemuseli byť skôr ako v roku 2004, lenže ak tie júlové vyprodukujú patovú situáciu v parlamente, tento dátum sa priblíži.
(reuters, kl)