Ak tvrdia, že kontajnment nevydrží haváriu, je to závažné tvrdenie.
FOTO SME - PAVOL MAJER
V sobotnom čísle denník SME informoval o tom, že podľa environmentálnych organizácií existujú vážne obavy z možnosti nezvládnutia istého havarijného stavu na primárnom okruhu jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pretože o konštrukcii, slabých miestach a možnostiach chýb v jadrových elektrárňach je verejnosť málo informovaná, požiadali sme o vysvetlenie jadrového fyzika, ktorý nie je v Jaslovských Bohuniciach nijako zainteresovaný. Teoretik MARIÁN FOJTÍK je absolventom pražskej Karlovej univerzity, počas svojej odbornej kariéry sa venoval jadrovým reaktorom a v sedemdesiatych rokoch sa dokonca zúčastnil na monitorovaní jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku.
Environmentálne organizácie upozorňujú, že ochranná obálka V-1 by pravdepodobne nezvládla obojstranné pretrhnutie cirkulačného potrubia v primárnom okruhu, čo by znamenalo tavenie aktívnej zóny reaktora. O čom je vlastne reč?
„Ide o takzvanú rádioaktívnu zónu. Jej hlavným komponentom je reaktor. Teplo, ktoré v reaktore vzniká, je odovzdávané vode v primárnom okruhu. Táto horúca voda - u jedného reaktora V-1 je to asi 230 kubíkov, má vyše tristo stupňov pri tlaku 63 atmosfér - odovzdáva teplo do výmenníka, ktorý ohrieva paru. Následne táto para dostáva do pohybu turbínu a tá vyrába elektrický prúd. Okrem primárneho okruhu je v aktívnej časti ešte tzv. chladiaci okruh. Tento sa automaticky zapína v prípade, že by v primárnom okruhu prestala voda cirkulovať. Povedzme, pre poruchu čerpadla. Reaktor totiž musí byť chladený, aby nedošlo k jeho pretaveniu. Ale okrem tohto chladenia existuje ešte jedna ochrana. Pod ochranným plášťom sú kadmiové tyče, ktoré pohlcujú neutróny, a v prípade zlyhania chladenia absencia neutrónov zabraňuje ďalšej reakcii. Je to veľmi zjednodušená schéma, ale asi takto funguje aktívna zóna elektrární typu VVER.“
Každá stavba či konštrukcia má svoje slabé miesta. V tomto type reaktora či primárneho okruhu sú slabé miesta?
„V prvom rade musím povedať, že doteraz nikdy v aktívnej zóne či v reaktore typu VVER nedošlo k havárii. Nespomínajme Černobyľ, kde zlyhal ľudský faktor, to je už známe. Pravdepodobnosť toho, že k havárii či poruche môže dôjsť, je najväčšia v pohyblivých miestach a vo zvaroch. Reaktor samotný je stacionár a nemal by sa opotrebovaním alebo časom znehodnocovať na úroveň povedzme zlyhania. Najzraniteľnejšia časť je čerpadlo primárneho okruhu. Ešte raz pripomínam parametre tej horúcej vody - 370 stupňov pri tlaku 63 atmosfér. Predstavte si, ako je opotrebované také čerpadlo.“
Môže zlyhať?
„Zlyhať môže všetko, ale od toho je tam ochrana. Povedal by som, že takéto časti sú niekoľkonásobne až prehnane zabezpečené, napríklad čerpadiel je tam niekoľko, aby boli v zálohe.“
Čo teda možno vyčítať z upozornenia environmentalistov?
„Oni upozorňujú, že ochranná obálka - kontajnment - nevydrží to, čo vydržať má. Kontajnment je alfou a omegou bezpečnostných štúdií jadrových elektrární. Kontajnment je totiž istý obal, vyzerá ako zvon, ktorý je z betónu, je hermetický a v prípade úniku vody z primárneho okruhu, teda tej horúcej, musí byť schopný udržať všetku vznikajúcu paru. Tá je totiž rádioaktívna. Kontajnment je hádam jeden z najdôležitejších ochranných prvkov. Ja nemienim hodnotiť vyjadrenia o bezpečnostnej správe, ktorú nepoznám. Ale upozornenie, že kontajnment niečo nevydrží, je závažné upozornenie. Kontajnment by vlastne mal - veľmi zjednodušene - vydržať všetko, tak má byť konštruovaný.“
Je tak konštruovaný všade vo svete?
„Iste sú k nemu výpočty a mal by byť niekoľkonásobne predimenzovaný. Vo svete však nikdy nenastal stav, že by sa v praxi mal kontajnment uplatniť. Empiricky teda nevieme, či to takpovediac ‚všetko‘ aj vydrží.“
Prečo potom upozornenie na haváriu v Three Mile Island?
„Pozor, tam išlo o nehodu, nie o haváriu. To, na čo upozorňujú ochrancovia, je fakt, že vďaka chybnej signalizácii chladiaceho okruhu (jeho vypnutie bolo signalizované kontrolkou ako zapnutie) prišlo k taveniu aktívnej zóny reaktora. A to je taký dôsledok, ktorý sa dá považovať za veľmi závažný, veď prichádza k zamoreniu okolia rádioaktívnymi látkami. K taveniu môže napríklad dôjsť, keď sa nebude chladiť reaktor a kontajnment nevydrží tlak unikajúcej pary. To je potom poukázanie na pennsylvánsky druh nehody.“
V Bohuniciach už jedna havária bola, na bloku A-1, ktorý je odvtedy odstavený. Dá sa porovnať A-1 s V-1 a 2?
„Nie. A-1 nebol konštruovaný ako vodovodný energetický reaktor (skratka VVER), namiesto vody tam bol oxid uhličitý. Je to úplne iná konštrukcia, iný typ, nemiešajme to. Tento typ bol ešte vyskúšaný v Kozloduji v Bulharsku, ale všetky východoeurópske jadrové elektrárne sa na základe rozhodnutia vtedajšieho RVHP postavili ako vodovodné.“
ATTILA LOVÁSZ
