Z júnových maturantov sú septembroví prvovoliči. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
Prvovoliči nie sú pre politické strany „jednoduchou korisťou“, tohtoroční sú navyše výnimoční tým, že ide o prvú generáciu voličov, ktorá od základnej až po strednú školu vyrastala v demokratickom prostredí. Na to, ako sa budú v septembri správať, sa zamerala kvalitatívna výskumná štúdia Inštitútu pre verejné otázky.
Vo výskume použili metódu tzv. focus skupín. Koncom júna sa štyroch skupín – v Nitre a Revúcej – zúčastnilo spolu 33 prvovoličov a druhovoličov prevažne so stredoškolským vzdelaním. Výsledky síce nemožno zovšeobecňovať ani kvantifikovať, ale sú kvalitatívnou sondou, prienikom do sveta mladých voličov.
Pre väčšinu prvovoličov, ktorí sa zúčastnili focus skupín, je samozrejmé, že voliť pôjdu. Koho budú voliť, vedia približne.
Mýtus o nezáujme
Sonda naštrbila mýtus o nezáujme prvovoličov o politiku, hoci sa v ňom utvrdzovali i samotní respondenti. Na otázku, či sa zaujímajú o politické dianie na Slovensku, reagovali tradičným „ani nie“, „málokedy“, „nie do hĺbky“. Nezáujem alebo malý záujem o politiku si zdôvodňovali svojím vekom – mladí ľudia nežijú politikou ani z politiky. Aktuálny život – bez pociťovania vážnejšej zodpovednosti za svoju prítomnosť a budúcnosť – si spájajú s príjemnejšími spôsobmi trávenia času. „Nezáujem“, ktorý deklarujú, však nevystihuje verne ich skutočný postoj k politike.
Na základe výskumných zistení možno povedať, že oslovení prvovoliči javia malý, ale významný záujem o politiku. Napriek tomu, čo s obľubou tvrdia, majú na politiku svoj názor. Sami hovoria, že nejdú „do hĺbky“. Avšak to, že si jej rôzne „hĺbky“ uvedomujú, je prinajmenej prejavom znalosti veci. Vravia, že politika nestojí za dôkladnejšie poznanie. Politiku nepoznajú „do hĺbky“ pre nedostatok informácií a uspokojenie sa s nižším stupňom informovanosti. Správy z politického života väčšinou náhodne „zachytávajú“, pravidelne nevyhľadávajú.
Mladí analyzujú
Na druhej strane mladí nenútene analyzujú svoje politické názory, volebné správanie starších spoluobčanov a podobne. Sú frustrovaní zo svojich momentálnych životných vyhliadok, rozhorčujú sa nad politickou korupciou, privilégiami politikov bežne požívaných pri výkone ich funkcií, nad tým, ako nekultúrne medzi sebou bojujú o moc a stoličky.
Množstvo negatívnych emócií, ktoré vyvoláva diskusia o politike na Slovensku, nič nemení na ich aktuálnych očakávaniach. Na celospoločenskej úrovni sa zaujímajú o „zmeny k lepšiemu“ – viacerí respondenti sú presvedčení, že vedia, čo je Achillovou pätou pomalej premeny Slovenska na prosperujúcu spoločnosť (napr. „zjednotenie politikov“, „najskôr treba urobiť poriadok doma“, „skoncovať s korupciou pri prijímaní na vysoké školy“ atď.).
Čo je najväčší problém
Za najzávažnejší problém považujú prvovoliči nedostatok vhodných pracovných príležitostí. Trápi ich tiež korupcia, najmä tam, kde to mali možnosť pocítiť aj na vlastnej koži – v školstve. Univerzálnym želaním a povolebným očakávaním je vyriešenie najnaliehavejších problémov: zvýšenie životnej úrovne, zníženie nezamestnanosti a zvýšenie šancí na prijatie na školy. K tomu mladí v drvivej väčšine prípadov jedným dychom pridávajú integráciu do Európskej únie.
