Juraj Hanulay nad prekážkou. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
vci). Žiaľ, ani na jednej slovenskí reprezentanti nezabodovali. V prvej nepostúpili do druhého kola a v druhej sa najlepšie Juraj Hanulay ml. umiestnil až na 29. mieste (8 tr.b.).
„Môj beluš Kentaur Wiener Wald bol dlhodobo zranený a ešte nie je v optimálnej forme. Aj tak však dva ťažké parkúry prešiel bez chyby a dve zhodenia vo Veľkej cene Bratislavy spravil mojou vinou. Boris du Melnier i Calettano, na ktorých štartoval Marián Štangel, nečakane stratili formu, čo sa môže pritrafiť. Fero Pál s Claudiom zajazdil v pohári dobre, hoci na parkúr vyšiel prvý, ale Veľkú cenu Bratislavy už nezvládol psychicky, čo platí aj o talentovanom Markovi Javorskom, ktorého mladá kobyla Grandina je veľmi perspektívna,“ zhodnotil výkony našich reprezentantov najúspešnejší slovenský jazdec Juraj Hanulay.
Kde treba hľadať hlavnú príčinu skutočnosti, že slovenskí jazdci zaostávajú za zahraničnou konkurenciou a len z času na čas s ňou udržia krok? Odpoveď je jednoznačná v nedostatku peňazí!
Jazdectvo len pre bohatých
„Jazdectvo je finančne veľmi náročný šport a na špičkovej úrovni si ho môžu dovoliť len bohatí pretekári alebo tí, ktorí majú solventných sponzorov,“ povedal na tlačovej konferencii v Ovsišti trojnásobný európsky šampión (1981, 1983 a 1985) a dnes jeden z najväčších chovateľov športových koní na svete, 57-ročný Nemec Paul Shockemöhle, ktorý prišiel na pravý breh Dunaja ako šéf ekipy Južnej Kórey. V jeho stajniach sa v súčasnosti nachádza vyše tristo chovných kobýl, okolo 500 žriebät a ďalších tristo koní v tréningu, ktoré sú okamžite k dispozícii kupcom.
„Kórejčania majú zatiaľ moje kone len lízované, ale v najbližšom čase si už štyri až päť kúpia,“ vysvetlil Shockemöhle, v ktorého tréningovej centrále v Mühlene kone neustále skúšajú a kupujú poprední jazdci z celého sveta (pred OH 2000 v Sydney aj jordánska princezná Haya Al Huseinová). V súčasnosti u neho jazdí tohtoročný víťaz Svetového pohára Otto Becker a ďalší poprední nemeckí pretekári.
Mladý kôň stojí 150-tisíc eur
„Mladý šesťročný kôň so špičkovým pôvodom a perspektívou skákať ťažké parkúry stojí u Paula najmenej stopäťdesiattisíc eur (6,6 mil. Sk), ale častejšie aj viac,“ prezradil Robert Pál, ktorý mal na Grand Prix premiéru a zaplatil na nej nováčikovskú daň (jeho beluš Ludo odmietol preskočiť vodnú priekopu). Jedným dychom dodal, že toľko peňazí nemá žiaden slovenský reprezentant, takže takýto drahý kôň sa môže na Slovensko dostať len s pomocou sponzora.
„Takmer všetci zahraniční účastníci bratislavskej Grand Prix disponovali takýmito drahými koňmi,“ pokračoval Juraj Hanulay a ako príklad uviedol víťaza Veľkej ceny Bratislavy Franza-Josefa Dahlmanna, ktorému talentovaného holštajnského beluša Piheura Carla Cassiniho požičal jeho zamestnávateľ Wolfgang Brinkmann, pričom tento Nemec bol v Ovsišti len jedným z mnohých zahraničných pretekárov, ktorého štedro podporuje sponzor.
Ak teda chce slovenské jazdectvo napredovať a rovnocenne konkurovať svetu, musia mu pomôcť solventní mecenáši. Vzhľadom na popularitu tohto športu a nesporný talent i umenie našich jazdcov by na tom určite neprerobili.
JURAJ GRESSNER
