Diváci pod dáždnikmi. Typický obrázok z mníchovského atletického šampionátu prakticky od otvaracieho ceremoniálu. FOTO - REUTERS
, a jedenásť žien). Pri všetkej úcte k Američanom a Afričanom je starý kontinent stále podstatnou silou kráľovnej športov.
Posledné svetové atletické šampionáty sa kúpali v slnečných lúčoch (OH v Atlante i Sydney, MS v Aténach, Seville, ME v Budapešti). Mníchovské kontinentálne stretnutie elity v olympijskom športe číslo jeden zmoklo do nitky. Táto nepriazeň osudu vôbec neovplyvnila skvelý dojem zo šampionátu.
Tri kľúčové činitele poznatku možno aj oznámkovať - diváci, čiže záujem a atmosféra na štadióne si zaslúžia jednotku s hviezdičkou, športová úroveň bola na dané podmienky tiež výborná, tradičnej nemeckej organizačnej perfektnosti by sme k najlepšej známke pripísali mínus. Usporiadatelia mnohé veci až preplánovali, čo môže niekedy znamenať chaos.
Jednotka týždňa: úžasní diváci
Viceprezident organizačného výboru ME Wilfrid Spronk očakával, že súboje o kontinentálne tituly na mníchovskom Olympijskom štadióne uvidí okolo 180-tisíc divákov a tajne dúfal v prekročenie dvestotisícovej hranice. Realita predčila najsmelšie očakávania. Majstrovstvá navštívilo počas šiestich súťažných dní 303 900 divákov! Štadión vypredali dvakrát (48 500 divákov, športovisko má síce takmer 70-tisícovú kapacitu, ale desaťtisíc miest zablokovali novinári, pretekári, tréneri a bezpečnostné sily).
„Takéto čísla nečakal nik. Fanúšikovia, ktorí si našli cestu na štadión aj napriek nepriaznivému počasiu, si tiež zaslúžia zlatú medailu,“ skonštatoval Spronk, inak predovšetkým šéf akciovej spoločnosti Olympiapark. V Mníchove bolo podstatne viac divákov ako na všetkých troch predchádzajúcich MS - v Aténach, Seville i Edmontone. Pointa záujmu je vo všeobecnom nemeckom záujme o šport. Pravda, obyvatelia krajiny majú najúžasnejšie podmienky v trojčlenke - kde, kedy a za čo.
Areál vybudovaný na Hry XX. olympiády sa stal skutočným podnikom na zábavu. V architektonickom riešení nemá dodnes páru. Poskytuje divákovi neskutočné pohodlie, úchvatný pohľad a množstvo „podporných“ zábaviek popri hlavnom podujatí. Že pre Nemca „za facku“, nemusíme zdôrazňovať.
Domáci hrdinovia: Schultz a Baumann
Bavorský divák pochopil atletickú filozofiu súčasnosti - ide o súťaž, nie o rekordy. Nemec aplaudoval, hoci mal z hľadiska patriotizmu o trochu viac dôvodov na smútok ako na radosť. Z domácich hviezd zažiaril iba dvojmetrový dlháň na 400 metrov Ingo Schultz a ženská štafeta na 4 x 400 m. Modly - diaľkarka Drechslerová, výškar Buss skončili bez medaily, osemstovkár Schumann bol tretí. Domácim hrdinom sa stal vytrvalec Dieter Baumann, už 37-ročný atlét, ktorý mal vyše dvojročný dištanc pre doping. Všetky denníky písali o návrate desaťročia, Dieter sľuboval účasť na olympiáde 2004.
Zo zahraničia: Šebrle
Zo zahraničných atlétov bol najvychytenejšou hviezdou 28-ročný český desaťbojár Roman Šebrle. V televízii sa na živo i v portrétoch osobností objavoval po Drechslerovej najviac. Aj to svedčí o nemeckej atletickej fundovanosti. Viacboj trvá dva dni, vyžaduje si špeciálne znalosti, aby sa v ňom človek vyznal. I na vrcholných podujatiach zväčša plynie mimo záujmu.
Na ME padol jeden svetový výkon histórie (na 50 km chôdze Poliak Korzeniowski - 3:36:39 h), jeden európsky rekord. Dosiahla ho skvelá, skromná a charakterná Britka Paula Radcliffová časom takmer pod polhodinu - 30:01,09 min.
Čestná Radciliffová, vypočítavá Feofanovová
Rodáčka z malého Northwichu v grófstve Cheshire nedbala, že za rekord nie je ani cent, a v nečase predviedla zase raz jeden zo svojich skvelých sólobehov. To mladučkej 22-ročnej Moskovčanke Svetlane Feofanovovej sa lenilo dať si zvýšiť latku na výšku svetového rekordu 482 cm, hoci pri víťaznom pokuse na 560 cm mala očividnú rezervu. Na zlatoligových i malých mítingoch za ťažké doláre tak urobí vždy. Bol zo ale jediný nefér skutok športovca v skutočnom olympijskom prostredí.
Fair play zážitok: Baala a Estévez
Naopak, veľmi sympaticky vyznela dohra nevídanej koncovky behu na 1500 metrov medzi Španielom Reyesom Estévezom a Francúzom Mehdim Baalom. V prospech rodeného Alžírčana v drese trikolóry rozhodli úplne nepodstatné dve tisíciny sekundy (rozhodcovia tento parameter nesmú brať do úvahy, čas bol pre oboch rovnaký 3:45,25 min). Arbitri raz prisúdili prvenstvo Španielovi, inokedy Baalovi, azda hodinu platil verdikt ex equo (v atletike prípustný). Napokon usúdili, že Baala mal o milimetre skôr v cieli kúsok ramena. Skúsený a oveľa slávnejší rodák z barcelonskej prímestskej časti Cornella de Llobregat sa tešil aj na stupni víťazov spolu s Francúzom, akoby bola i jeho medaila z najzlatejšieho zlata.
Bolo to jeden zo stovky úžasných okamihov majstrovstiev Európy (napríklad po desaťboji a sedemboji bežali čestné kolá všetci aktéri a aktérky súťaží) s jasným dôkazom, že v športe nie sú peniaze všetkým a víťazstvo je jedinou vidinou.
