Juraj Majchrák FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Sudcovia, ktorí za komunizmu odsúdili disidentov na roky väzenia a dodnes sú sudcami sa bránia, že konali len v súlade so zákonom. Súhlasia s nimi aj podpredseda Najvyššieho súdu Juraj Majchrák, predseda banskobystrického krajského súdu Ľudovít Bradáč a člen novovzniknutej súdnej rady Mojmír Mamojka. Všetci traja však tvrdia, že ide aj o morálku a svedomie.
Sudcovia prechádzali po revolúcii previerkami. Ak sa zistilo, že niektoré ich rozhodnutie bolo protizákonné, viac nesúdili. Denník SME len na Najvyššom súde našiel štyroch sudcov, ktorí odsúdili ľudí za prejavený názor, a zoznam nemusí byť konečný. Ide napríklad o Pavla Tomana, Štefana Minárika, Haralda Stiffela alebo Emila Bdžocha. Všetci spomenutí sú momentálne na dovolenke.
Sudcovia nechcú previerky
„Všetci sudcovia sa museli podrobiť lustráciám,“ hovorí Juraj Majchrák, ktorý je aj predsedom Združenia sudcov Slovenska. Zákony za socializmu však umožňovali odsúdiť človeka za rozširovanie samizdatu alebo len za názor. „So svojím svedomím sa musí vyrovnať každý sám. Všetci sme bohužiaľ súdili za opustenie republiky, ktoré už dnes nie je trestným činom. Boli sme viazaní zákonom.“
Majchrák tvrdí, že sa všetko „vytiahlo“ kvôli zákonu o Najvyššom bezpečnostnom úrade. „Nemám nič proti tomu, aby sa preverovali kandidáti na sudcu, ale aby sa preverovali existujúci sudcovia? A dokonca aby ich preverovali tí, ktorých rozhodnutia napríklad preverujeme my, tak to je sila.“
Situáciu prirovnáva ku komunizmu: „Boli vybraní tí, ktorí sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a teraz to bude tiež tak. A za každej vlády inak.“ Objektívna by pri výbere sudcov podľa neho mohla byť Súdna rada.
Čo keby komunizmus zvíťazil
Sudca banskobystrického krajského súdu Arnošt Škorpil odsúdil Ivana Polanského za šírenie samizdatu na prvom stupni. Dnešný predseda súdu Ľudovít Bradáč hovorí: „Aj nemeckí sudcovia za fašizmu sa v Norimbergu cítili v pohode, lebo sa obhajovali tým, že také boli zákony. Nad tým stojí však nejaký vyšší princíp z pohľadu na ľudské práva a aj na ten režim.“
Priznáva, že sa dalo aj nesúhlasiť: „V každom z nás muselo čosi zašramotiť, že nie je normálne súdiť niekoho za názor.“ Hovorí však, že socialistický tábor vtedy okupoval pol Európy. „Kto vtedy vedel, ako to dopadne? Žili sme v tom, že sa tu nič nezmení a že komunizmus za niekoľko rokov ovládne svet. Nebol každý príliš hĺbavý a nerozmýšľal nad vyšším princípom.“
Bradáč tvrdí, že mal historické šťastie, lebo nesúdil trestné veci a nikdy sa nedostal do podobnej kauzy. Uznáva, že v mnohých prípadoch ide o ľudskú tragédiu: „Aj kolega Škorpil prešiel premenou osobnosti a názoru, mnohé si uvedomil, ale takto ho to spätne stíha.“
O previerkach NBÚ si myslí, že prichádzajú neskoro. Najmä, ak idú skúmať minulosť za komunizmu.
„Možno morálne to nesedí, ale bol taký právny stav, aký bol,“ myslí si člen Súdnej rady Mojmír Mamojka. Na to, či by sa nemali niektorí sudcovia ospravedlniť, hovorí: „Možno že hej, ako ľudia. Ako právnikom sa im nedá vyčítať nič.“
Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa k otázke morálky a svedomia zatiaľ odmietol vyjadriť.
