STEPANAKERT - V nepokojnej enkláve Náhorný Karabach, odštiepeneckom území medzi Azerbajdžanom a Arménskom, vyhlásili výsledky prezidentských volieb. Vzápätí ich medzinárodné spoločenstvo napriek riadnemu priebehu vyhlásilo za neplatné. Rusko, Európska únia a Rada Európy totiž neuznávajú nezávislosť enklávy a nedeľné voľby považujú za zásah do princípu územnej celistvosti Azerbajdžanu.
Doterajšieho prezidenta Arkadija Gukasiana volilo vyše 80 percent voličov.
Prezident chce posilniť armádu, pokračovať v hospodárskych reformách a dosiahnuť uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu, ktorú zatiaľ uznáva len Arménsko.
V rokoch 1988-94 Náhorný Karabach bránil svoju nezávislosť za podpory Arménska. Boje si vyžiadali najmenej 30.000 ľudských životov a donútili vyše milióna ľudí opustiť svoje domovy, tvrdia Azerbajdžanci. Napriek prímeriu z roku 1994 sa Jerevanu a Baku nedarí dospieť k skutočne mierovému riešeniu. V enkláve každoročne padne asi 200 ľudí za obeť nášľapným mínam a ostreľovačom. Táto situácia destabilizuje Azerbajdžan, ktorý by sa mal podľa predstáv USA stať hlavným vývozcom ropy na západný trh.
Podmienky riešenia konfliktu stanovené na summitoch Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Lisabone a v Istanbule - predovšetkým odsun arménskych vojsk - dodnes neboli splnené.
Určitú nádej ponúka stretnutie prezidenta Arménska a Azerbajdžanu plánované na stredu. Azerbajdžanec Hejdar Alijev a jeho arménsky kolega Robert Kocharian sa poslednýkrát stretli pred viac než rokom.
(tasr, zo)
