FOTO – ARCHÍV
V dospelosti kubánsky prezident vždy trval na tom, že sa narodil 13. augusta 1926. Jeho sestra však prezradila, že sa narodil v roku 1927, a že rok 1926 jeho rodičia uvádzali ako rok narodenia, aby ho poslali do školy o rok skôr. Fidel sám napokon v roku 1945, keď nastupoval na Univerzitu, priznal, že má osemnásť rokov. Teda, že sa narodil v roku 1927.
Fidelov otec Ángel Castro pochádzal zo severozápadného Španielska - z Galície. Tam pracoval ako námedzný robotník. V čase španielsko-americkej vojny emigroval na Kubu, kde sa najskôr zamestnal v spoločnosti United Fruit Company. Bol pracovitý a darilo sa mu tak dobre, že v čase Fidelovho narodenia už bol majiteľom prosperujúceho cukrovaru.
Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil ako jedno z Ángelových piatich detí vo východokubánskom Biráne. Rodina bola bohatá, nie však príliš vzdelaná, čím boli Castrovci na kubánskom vidieku raritou. Bolo to vidno aj na Fidelovi - chlapec sa nikdy nemal zle, no neokrôchané spôsoby si málokto mohol nevšimnúť.
Malý Fidel miloval šport, najmä bejzbal. Vždy chcel byť prvý a nenávidel prehry. Keď sa hrával s deťmi chudobných robotníkov a nedarilo sa mu, tak zbalil rukavice, pálku a odišiel. Bejzbal sa skončil, výbava totiž patrila jemu.
Fidel na detstvo spomína ako na svoje najkrajšie obdobie. Otec ho nikdy nezmlátil, matka mu akurát vynadala za to, že klial ako pohan. Spolužiaci a rovesníci často spomínali na drsné spôsoby. Rodina napríklad nikdy nepoužívala nožík, u Castrovcov sa mäso trhalo rukami. Matka deti na obed zvolávala tak, že niekoľkokrát vystrelila z revolvera.
Castrov životopisec Robert E. Quirk tvrdí, že kubánsky revolucionár považoval zbrane odmalička za svoj najcennejší majetok. Najskôr prak, luky, šípy, neskôr pištoľ, ktorú pri sebe nosí dodnes. Vedel ich aj používať. Castrova sestra raz spomenula, ako Fidel, hneď ako bol schopný uniesť brokovnicu, vystrieľal všetky sliepky v kuríne.
Fidela rodičia najskôr poslali k jezuitom do východokubánskeho Santiaga. Na tieto časy nerád spomína, napokon i mnísi o ňom a jeho dvoch bratoch hovorili ako o „troch najväčších lotroch v škole“. Aj napriek zlému hodnoteniu bol mladý Castro vynikajúcim žiakom. Vždy sa snažil získať čo najlepšie známky alebo jednoducho vyniknúť.
Fidelovu mladosť sprevádzali pohnuté časy kubánskej histórie. Najskôr hospodárska kríza, všadeprítomná korupcia a silný americký vplyv. Kubánci boli pre Američanov v 30. rokoch niečo ako malí hnedí bratia, ktorým nikto poriadne nedovolil rozhodovať o vlastných záležitostiach. Krajina bola rajom gangstrov, gamblerov a prostitútok. Castro v protiamerickom prostredí vyrastal, a to sa neskôr prejavilo v jeho politike.
Na Právnickú fakultu Univerzity v Havane nastúpil v roku 1945. Už počas štúdií prejavil organizačné schopnosti i charizmu, manierov vidieckeho „burana“ sa však nezbavil. Ako ľavicový zanietenec v roku 1953 zorganizoval pokus o prevrat. S partiou kamarátov napadli kasárne Moncada pri Santiagu. Tento pokus o puč si síce vyžiadal obete na životoch, v miestnej oligarchii ale vyvolal smiech. Castra diktátor Fulgencio Batista nenechal popraviť, ale ho iba poslal za mreže.
Po všeobecnej amnestii v roku 1955 sa vybral do exilu, najskôr do USA a odtiaľ do Mexika, kde zorganizoval hnutie 26. júla, s ktorým koncom roka 1958 dobyl Havanu. Stal sa vtedy revolučnou ikonou. Ale čím je dnes?
Aj po 40 rokoch neúspešného pokusu o socializmus nosí pri sebe pištoľ. Vek mu už nedovolí udržať masy a rečniť niekoľko hodín bez prestania. Castro minulý rok pred televíznymi kamerami odpadol a jeho verní sa začali možno prvýkrát pýtať, čo bude, keď „Comandante“ odíde.
Fidel je dnes živou legendou, ktorá prežila deväť amerických prezidentov, pád Sovietskeho zväzu či desiatky často až bizarných pokusov o atentát, po ktorých ho začali prezývať kubánsky Rasputin. Zlé jazyky preto vravia, že prežil všetko, aj samého seba. Ako sa mu to podarilo?
Jeho vlastná dcéra Alina Fernandézová, ktorá v roku 1993 emigrovala, v rozhovore novinárom povedala, že to nevie pochopiť. „Nenávidím to, čo urobil s Kubou. Nikdy ma nefascinoval, neviem však, prečo tak dlho zotrval pri moci.“ Na otázku, či si to vie aspoň vysvetliť, odpovedala: „Je to niečo, čo nebudem nikdy schopná vysvetliť. Možno je to charizma.“
Zajtra - Vojna v Abcházsku
