V rakúskom Rotteneggu sa vyliala riečka Rodl. FOTO - ČTK/AP
PRAHA - Návrat k metódam, ktorými sa bránili proti veľkej vode mesta pred dvomi storočiami, odporúča riaditeľ Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR Jaroslav Hromas. Technické stavby, napríklad kaskády, sú podľa neho do istej miery schopné tlmiť nápory vody. Lepšie je ale zadržiavať prívaly priamo na miestach, kde prší, teda na horných tokoch. Tam by mali vyrastať suché hrádze, ktoré bránia horské obce pred záplavami, ale zadržiavajú aj vodu v krajine.
„V uplynulom storočí ľudia zviazali rieky do betónových korýt, ktoré rýchlo odvedú vodu preč. Niekde na dolnom toku sa ale prietok zráta,“ vysvetľuje Hromas. Lepšie ako stavať hrádze na riekach je podľa neho výhodnejšie ohradiť mesto. V minulosti vyrastali pozdĺž obcí na lúkach suché múry, ktoré v prípade záplav bránili vode preniknúť do ulíc a zaplaviť sídla.
„Suché nádrže (poldre) sa veľkou vodou naplnili a za dedinami tak vznikli rybníky,“ popísal Hromas fungovanie protipovodňovej ochrany pred technokratickým vekom. Uvoľnenie tokov z umelých korýt bráni v časoch, keď neprší aj opačnému extrému - vysychaniu krajiny. Výstavba poldrov je ale drahá. V rámci krajinotvorných programov na ne v posledných rokoch prispieva štát. „Peňazí je ale málo, takže sa vždy začne stavať tam, kde sa stala katastrofa,“ konštatoval Hromas s tým, že po Morave, kde zúrila veľká voda v roku 1997, príde teraz aj na Čechy.
Ako ochrana zatiaľ funguje kaskáda priehrad na Vltave. Sústavu vodných diel postavili na výrobu elektrickej energie a čiastočne funguje aj ako protipovodňová ochrana. „Priehrady medzi sebou komunikujú a sú schopné udržať dvadsať až päťdesiatročnú vodu,“ tvrdí riaditeľ odboru ochrany vôd ministerstva životného prostredia. Aj podľa neho je však dôležité dbať na zvyšovanie schopnosti krajiny zadržiavať vodu.
Ministerstvo pôdohospodárstva odhadlo, že protipovodňové opatrenia budú v budúcich rokoch stáť až 30 miliárd korún. (čtk)
