Siedmeho januára bolo Kazbekovo telo uložené na posledný odpočinok na moslimskom cintoríne na brehu rieky Sunže, napísal americký denník New York Times.

Vojaci zomierajú denne

Od príchodu ruských jednotiek do Grozného, ktorý takmer zrovnali so zemou, uplynul zhruba rok. V zasnežených ruinách, bez svetla a tepla dnes prežíva okolo dvestotisíc ľudí. Groznyj sa topí v tme a je bez spojenia. Telefóny nefungujú, nie je tam lekárska pohotovosť. Po siedmej večer, odkedy platí zákaz vychádzania, nie je dobré vychádzať na ulicu, pretože hrozí, že človek bude bez varovania zastrelený.

Prakticky denne dochádza k ostreľovaniu kontrolných stanovíšť ruskej armády. Do mesta sa možno dostať len s ozbrojeným sprievodom v bojových transportéroch. Tamojší armádni predstavitelia tvrdia, že vojaci zomierajú každú noc a každý deň.

Ruská televízia NTV cituje náčelníka Leninského oblastného oddelenia vnútra, podľa ktorého blúdia po meste najrôznejšie skupiny teroristov, na ktorých neutralizáciu nestačia sily. Čečenský starosta Bislan Gantamirov tvrdí, že nemá dôveru k špeciálnym operáciám Rusov a proti teroristom posiela vlastných dobrovoľníkov.

Zlosť si vybíjajú na civilistoch

Obyvatelia žijú v strachu pred raziou vojakov, ktorí odvláčajú mladých Čečenov. Unesení sa vracajú samá podliatina – občas až po vyplatení výkupného. 41-ročný Ismail sa vrátil do Čečenska, aby sa pozrel, ako sa darí staručkému otcovi. Ruskí vojaci ho podľa jeho vlastných slov zadržali, zaviazali mu oči a odviezli ho do takzvaného filtračného tábora, kde ho päť dní bili. Pri výsluchoch, ktorých cieľom bolo zistiť, či nie je komplicom povstalcov, mu vrážali pod nechty ihlu a trikrát ho ruský vyšetrovateľ „zahrieval“ elektrickým prúdom, ktorý mu púšťal do prstov. Vojaci ho obrali o viac než 300 dolárov a potom ho vysadili na ceste von z provincie.

Takmer dvesto mínometných nábojov dopadlo 20. decembra na štvrť, v ktorej sú groznianske univerzity. Jeden z nábojov dopadol priamo do asi desaťčlennej skupinky utekajúcich študentov. „Pamätám si len zvuk explózie, ktorý mi dunel v hlave,“ spomína 20-ročná Madina Atabajevová. „Spadla som a začala kričať, pretože nás učili, že máme dokorán otvárať ústa a kričať, aby sme predošli šoku.“ Črepina jej roztrieštila holennú kosť. Zahynuli dvaja mladíci a tri dievčatá, päť ďalších utrpelo zranenia.

Vedenie troch univerzít sa obrátilo telegramom na prezidenta Vladimira Putina so žiadosťou, aby vzniesol obvinenia proti veliteľom zodpovedným za útok, ale jediné, čo Kremeľ urobil, bolo, že obvinil čečenských povstalcov.

Nástup FSB

S príchodom jari možno čakať nové boje. Prostí ruskí vojaci sa však už tešia domov. Vladimir Putin oznámil úmysel redukovať početný stav ozbrojencov v Čečensku z osemdesiattisíc na polovicu. Velenie prejde z ministerstva obrany na Federálnu bezpečnostnú službu – tým sa podčiarkne „protiteroristický“ charakter ruských aktivít. FSB má zrejme konečne dolapiť vodcov rebelov, menovite Šamila Basajeva a Chattába, ktorí už roky unikajú.

Moskva oznámila, že rozširuje právomoci miestnych úradov a Putin vymenoval za šéfa čečenskej vlády Stanislava Iliasova, bývalého viceprezidenta celoruského energetického podniku UES. „Mojou hlavnou úlohou je zmeniť situáciu z vojenskej na civilnú,“ zveril sa so svojimi odvážnymi zámermi Iliasov.

Rada Európy v týchto dňoch zvažuje, či obnoví Rusku plnoprávne členstvo pozastavené vlani práve pre porušovanie ľudských práv v Čečensku. Delegácia RE si nedávno mala možnosť obzrieť situáciu priamo na mieste a Putin sľúbil častejšie postihovanie vojakov, ktorí sa dopustili prechmatov. „Sme presvedčení, že akékoľvek domáce vyšetrovanie porušovania ľudských práv sa ukáže ako neefektívne,“ vyhlásila svetová organizácia Amnesty International, ktorá žiada RE, aby neprestávala s tlakom na Rusko.