Sudcovia najvyššej justičnej inštancie tak dali za pravdu prezidentovi Václavovi Havlovi a stranám štvorkoalície (US, KDU-ČSL, ODA, DEU), proti ktorým bol zákon zameraný predovšetkým – táto právna norma je podľa nich v rozpore s ústavou.
Zapĺňanie medzier v zákone
Medzery v zákone však teraz bude nutné niečím zaplniť. Zatiaľ nie je isté čím, no v každom prípade bude musieť byť akýkoľvek návrh prijateľný pre štvorkoalíciu, ktorá má v hornej komore parlamentu spoločne s dvoma nezávislými senátormi nadpolovičnú väčšinu. Strany sa s handlovaním o prerozdelenie volebných krajov či o kľúč k prepočtu mandátov musia poponáhľať, pretože starý zákon už neplatí a podľa nejakého sa v budúcich riadnych voľbách v júni 2002 voliť musí.
Predčasné voľby sú veľmi nepravdepodobné. Nielen preto, že nie je podľa čoho voliť. Ako suverénny víťaz by z nich totiž zrejme vyšla štvorkoalícia, ktorej preferencie sa teraz pohybujú okolo 30 percent (okrem iného preto slovami predsedu US Karla Kühnla štvorkoalíciu nepáli fakt, že ústavný súd nezrušil ustanovenia o minimálnej 20-percentnej klauzule pre koalíciu), zatiaľ čo ODS a ČSSD majú okolo 15 percent. Preto tiež môžu byť obe opozičnozmluvné strany prístupnejšie k takej úprave vyškrtnutých paragrafov zákona, ktoré budú k menším stranám prívetivejšie.
ODS aj ČSSD by sa podľa „svojho“ zákona prepadli medzi parlamentných trpaslíkov. Pre ODS nie sú predčasné voľby témou aj preto, že by pred nimi musela vypovedať opozičnú zmluvu a tým priznať, že ňou navrhnutý pakt nesplnil svoj účel. Nakoniec ani ČSSD nemá o skorší plebiscit záujem, pretože by z neho vyšla oslabená a o vláde by mohla len snívať.
Sľúbme si, že vydržíme
Pre opozičnú zmluvu a jej strojcov verdikt ústavného súdu skutočne znamená krach jedného zo základných kameňov paktu. Navyše je to ďalšia porážka v krátkom časovom úseku po tom, ako ODS a ČSSD stratili možnosť ovplyvniť voľbu guvernéra Českej národnej banky a samy museli potupne odstrániť generálneho riaditeľa Českej televízie, ktorého predtým dosadili do funkcie.
Ako významná politická sila opozičná zmluva skončila, ako sprievodný list pre správanie snemovne však s najväčšou pravdepodobnosťou vydrží až do budúcich volieb. Jej hlavným zmyslom neboli zmeny ústavy a volebného zákona, ako sa jej tvorcovia pokúšali vysvetľovať, ale od začiatku predovšetkým rozdelenie dôležitých funkcií v krajine.
Silné privatizačné puto
ODS a ČSSD síce už o nejaké funkcie prišli, ale aj tak ich držia spolu dosť na to, aby pakt nezačali unáhlene rušiť. Ani jeden z partnerov predsa nechce prísť o možnosť byť pri tom, keď sa bude privatizovať Český Telecom, Komerčná banka či energetický monopol ČEZ. Nespokojnosť s opozičnou zmluvou a z nej prameniace frustrácie vnútri oboch strán síce narastajú, pretrvanie statusu quo do riadnych volieb je však pre samotné strany stále najvýhodnejším riešením (sotva to však platí o väčšine vodcov oboch strán).
Obe strany teraz čaká náročné obdobie. V ČSSD príde k dôležitému názorovému konfliktu medzi stúpencami „obrodenia“, ktorí stoja za vicepremiérom Vladimírom Špidlom, a zástancami „opolínie“ reprezentovanej ministrom priemyslu a obchodu Miroslavom Grégrom na aprílovom zjazde strany. Najužšie vedenie ODS zasa musí odrážať stále ostrejšiu kritiku mimopražských klubov.
Ďalšia symbolická facka opozičnej zmluve ukázala nielen prostý fakt, že justícia plní svoju funkciu (a ak nebola nestranná, ako povedal šéf ODS Václav Klaus, priklonila sa predovšetkým na stranu rozumu), ale aj to, že spoločnosť si želá iný štýl správy vecí verejných, než ponúkol Klaus so Zemanom. Strany budú nútené vrátiť sa k realite a niečo občanom ponúknuť.
PRE SME – KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, týždenník Respekt, Praha
