BRATISLAVA – Najrizikovejším povolaním je vodič kamióna a baník. Baníci v celkovom počte úrazov, vrátane úmrtí, šesťnásobne prevyšujú celoslovenský priemer. Dopravné prostriedky sú zasa príčinou tretiny všetkých smrteľných úrazov. Ostatné dve tretiny pripadajú na celé hospodárstvo Slovenska.
Ďalšími rizikovými odvetviami po prepočte úrazov na sto zamestnancov sú napríklad spracovanie dreva a výroba dopravných prostriedkov. Medzi najrizikovejšie povolania z hľadiska počtu úmrtí však patrí aj vrátnik.
V analýzach o úmrtí sa za posledných päť rokov nájdu napríklad aj tri smrteľné pracovné úrazy programátorov, tri úmrtia nákupcov, deväť inštalatérov a potrubárov, ale aj po jednom smetiarovi, spisovateľovi, nižšom účtovníkovi. Pri výkone povolania zomrel aj pokladník v banke, záhradník, architekt.
Hoci sa môže zdať smiešny napríklad úraz sekretárky, patrí to medzi bežné riziká. Napríklad ak nesie z jedného poschodia na druhé dokumenty a zlomí si na schodoch nohu, je to pracovný úraz. Riziko je u lekárov, zdravotných sestier, biológov, bakteriológov, chemikov.
Dosť rizikové sú robotnícke povolania. Najmä murári, tesári a lesní robotníci musia počítať s vážnymi zraneniami.
Úplne inou kategóriou sú povolania, ktoré zanechávajú na človeku stopy. Podľa jednotlivých profesií bol v roku 2000 najvyšší výskyt chorôb z povolania registrovaný u baníkov lamačov v uhoľných baniach (92), u robotníkov pri ťažbe dreva (86) a u baníkov v rudných baniach (38). Podľa odvetví vedie v počte profesionálnych ochorení priemyselná výroba, pred ťažbou nerastných surovín a poľnohospodárstvom, ale do popredia vystúpilo aj zdravotníctvo.
V poslednom období sa však množia aj útoky na poštárov, daňových úradníkov, ktorí musia vyhľadávať lekársku pomoc.
Vlani sa Slovensko dostalo prvýkrát v histórii pod hranicu sto smrteľných pracovných úrazov. Ešte v roku 1990 ich bolo 225, vlani 88.
Národný inšpektorát práce prepočítava úrazy aj na počet zamestnancov a aj tento ukazovateľ sa zlepšuje. Pred tridsiatimi rokmi bolo vyše pätnásť úrazov na sto zamestnancov, v súčasnosti je to 1,07.
Za posledných päť rokov umrelo pri výkone práce na Slovensku šesťsto ľudí.
Paradoxné je, že s poklesom smrteľných úrazov, ale aj úrazov všeobecne rastie počet dní pracovnej neschopnosti na jeden úraz, čiže viac sa „maróduje“.
RICHARD FILIPKO
