l v piatok večer na mníchovskom kontinentálnom šampionáte po troch pokusoch, ktoré všetky prešliapol.
„Možno je to na niečo dobré, nemôžem mať všetko. Ten hore iste videl, ako som sa snažil. Sú na svete dôležitejšie veci ako tituly. Pánbožko mi pomáha žiť v šťastnej rodine a spokojnom manželstve,“ hovoril rozhľadený 36-ročný český atlét storočia, dominantná osobnosť kráľovnej športov posledného desaťročia. Spolu s Londýnčanom Jonathanom Edwardsom zrejme i najsympatickejšia.
S rodinou na prázdniny
Jan Železný súťažil po prvý raz pred očami najbližších. Do Mníchova pricestoval syn Jan, dcérka Katarína, manželka Marta, rodáčka z Ilavy. Manželia Železní oslavovali v sobotu pätnáste výročie sobáša. Oštepárske tituly či netituly s tým nemali nič spoločné.
Slávny oštepár si pochvaľoval, že pôjde s deťmi prvý raz na prázdniny. Vášnivý rybár príde možno aj k nám na Liptovskú Maru, kde zvykne loviť so svojím kamarátom Igorom Kováčom, slovenským bronzovým prekážkarom z Atén 1997.
Honzo má aj ďalšieho veľkého priateľa. Priamo z oštepárskej brandže – Angličana z Cambridgu Backleyho. „Keď som už nevyhral ja, nech zvíťazí aspoň Steve,“ želal si rodák z Mladej Boleslavi, netušiac, že o tri roky mladší kamarát želanie vycíti. Zvíťazil predposledným pokusom, na ME po štvrtýkrát. Jemu pre zmenu kontinentálny šampionát svedčí.
Iba rukou to nejde
Český oštepár, a z čias pôsobenia v banskobystrickej Dukle stále slovenský rekordér (87,66 m z Nitry 31. mája 1987, čo bol jeho prvý svetový rekord z piatich), prišiel do Mníchova vyhrať. Tvrdil síce, že už musí riskovať súťaž na jeden vydarený pokus (podobne ako to robí jeho britský rovesník, trojskokan Edwards), ale necítil sa najhoršie.
V rozcvičke sa z čista jasna ozval jeho doráňaný chrbát tak strašne, že sa Honzo nemohol poriadne rozbehnúť a ani sa pri odhode zaprieť. Bolesť vystreľovala do ľavej nohy. Smoliar európskych šampionátov (pred štyrmi rokmi pre zranenie na ME do Budapešti ani nešiel) mal tri nevydarené pokusy.
Ani Železný nemôže vyhrať pokusom iba z ruky, hoci jeho pravačka je iste najvýkonnejšia švihová ruka na svete. Bejzbalisti z Atlanty Braves by vedeli rozprávať. Honzo po olympiáde 1996 chvíľu skúšal tento šport, občas dosahoval „kilometrové“ homerany, zámorskej zábave ale na chuť neprišiel.
Súperi nie sú hlúpi
Pred odchodom ste tvrdili, že súperom nedáte v žiadnom prípade najavo, ako sa cítite? „Áno, ale odtiaľ-potiaľ. Veď oni nie sú hlúpi, aby nezbadali.“
Pred šampionátom ste sa sťažovali na bolesti v prste? „To tu máme preberať anatómiu celého môjho tela?“ odpovedal športovo atlét, ktorého by hociktorý lekár odporučil do invalidného dôchodku. Chronické zranenia chrbta, vážna zlomenina v ramene na prelome rokov 1998 – 1999.
„Táto mníchovská nepríjemnosť vyplynula z preťaženia,“ vysvetľoval.
Ale, veď ste v sezóne súťažili iba tri razy? „Chybu som urobil inde. Na sústredení v Južnej Afrike som trénoval a hádzal azda najintenzívnejšie v kariére. Zabudol som na svoj vek. Človek sa stále učí,“ poznamenal. Aj veľkí šampióni sú omylní. Honzo to pochopil ihneď.
Predsa Atény?
„Pre tento rok so súťažením iste končím, to je definitívne. Rok 2003 budem asi kompletne oddychovať. O olympiáde 2004 v Aténach vážne uvažujem. Ale nechytajte ma za slovo,“ povedal Jan Železný.
Český trojnásobný olympijský víťaz (1992, 1996, 2000), strieborný z OH v Soule 1988 nevylučuje účasť na svojich piatych Hrách po sebe. V atletickej histórii vyhrali štyri razy na štyroch olympiádach v jedenej disciplíne iba Američania Carl Lewis v diaľke a Alfred Oerter v disku. Ani najskromnejšiemu športovému velikánovi, ktorý pri každej príležitosti zdôrazňuje, že na svete je milión dôležitejších činností ako hod oštepom, nie sú veľké výzvy cudzie.
Autor: Mníchov
