Členovia Saddámovej mládeže držia svoje zbrane pri ukončení letného výcviku vo vojenskom tábore v blízkosti Bagdadu. FOTO - REUTERS
WASHINGTON, BERLÍN, MOSKVA, LONDÝN - Prípadný vojenský útok na Irak už niekoľko dní zamestnáva politických predstaviteľov všetkých viac či menej zainteresovaných krajín. Výsledkom sú rozdiely v postojoch k nemu nielen medzi jednotlivými štátmi, ale aj v nich samotných.
Iniciátorom myšlienky vojenskej akcie s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna boli Spojené štáty americké. Prezident USA George Bush v sobotu opätovne označil Irak za nepriateľa, a to až dovtedy „pokiaľ sa nedokáže opak“. Dodal však, že nemá žiadny časový plán, podľa ktorého by prijal rozhodnutie použiť vojenskú silu na zvrhnutie režimu irackého prezidenta. Bushovu opatrnosť v tejto otázke analytici pripisujú predovšetkým tlaku niektorých členov Kongresu ako aj viacerých kľúčových spojencov v zahraničí, aby sa USA zdržali nevyprovokovaného útoku proti Iraku.
Rezervovaný postoj k tejto otázke zaujali v sobotu aj ruský prezident Vladimír Putin a taliansky premiér Silvio Berlusconi. Vo vzájomnom telefonickom rozhovore sa zhodli na tom, že problém Iraku vyžaduje politické riešenie. Postoj Talianska je podľa Berlusconiho podmienený jeho členstvom v Severoatlantickej aliancii. Putin bol konkrétnejší, keď uviedol, že Rusko je proti vojenskému zásahu.
Tento názor zdieľa aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. Jeho postoj však včera kritizoval predseda Združenia nemeckých ozbrojených síl Bernhard Gertz. Podľa neho je kategorické odmietnutie nemeckej účasti „krajne nešťastné“. „Povedať dopredu nie, znamená oslabiť OSN“, dodal Gertz.
Jediný, kto USA otvorene podporuje je britský premiér Tony Blair. Verejná mienka i niektorí politici sú však na opačnej strane. Poslanec Dolnej snemovne za Laboiristickú stranu George Galloway. Sa podľa informácií britských novín The Mail on Sunday stretol s Husajnom v tajnom podzemnom bunkri, aby si vypočul iracké sľuby“. Galloway vo včerajšom rozhovore pre noviny povedal, že podľa jeho názoru „protivojenská mienka v Británii silnie a posolstvo, ktoré priniesol od Saddáma, môže toto hnutie posilniť“. (mm, čtk)
