Zelenina, ovocie a strukoviny sa tiež nevyhnú cudzorodým látkam a ani takzvané bioprodukty nie sú celkom čisté.
Odpoveď na otázku, čo si dnes naložiť na tanier, je čoraz ťažšia. V záplave poplašných správ, čo všetko môže na nás z potravín číhať, sa už ľudia prestávajú orientovať. Nejesť hovädzie mäso, nejesť bravčové? Nejesť radšej žiadne?
Pred desiatimi rokmi dostal každý cudzinec ešte pred vstupom na naše územie dlhý zoznam potravín, ktoré u nás nehodno vziať do úst. Figurovali na ňom vnútornosti, mlieko, syry, dokonca aj bryndza a mäso, ktoré bolo označované ako rádioaktívne. Dnes už takéto zoznamy nekolujú. Ale možno práve dnes by sme potrebovali presný zoznam potravín, na ktoré by si sme mali dať pozor.
Čisté na tejto planéte už nie je nič. Ťažko nájsť miesto na zemeguli, ktoré by nebolo znečistené pesticídmi, herbicídmi, dusičnanmi, ťažkými kovmi, polychlorovanými bifenylmi, ortuťou, arzénom z priemyselných hnojív. To všetko sa dostáva aj do potravín, ktoré jeme.
„Žiadna rastlina však neobsahuje cholesterol, antibiotiká, hormóny, ktorými sa napríklad dopujú mladé kurence. Pesticídy, dusičnany prítomné v zelenine či ovocí možno pred jedlom z väčšej časti odstrániť dôkladným očistením. V mäse sú však tieto cudzorodé látky uskladnené v každom tukovom tkanive a každej bunke,“ tvrdí MUDr. Igor Bukovský, známy propagátor zdravej výživy. Svetové štúdie podľa neho dokázali, že dokonca odporúčané rybacie mäso bežne obsahuje toxické chemické prímesi, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu, zlyhanie obličiek, poškodenie nervov a vrodené defekty.
„Čím sú potraviny čerstvejšie, tým sú pre nás lepšie. Ak si dáme tú prácu a prepočítavame jedlo na kalórie a gramy, skúsme si všimnúť, či často jeme potraviny, ktoré sú dochucované, konzervované. Snažme sa ich minimalizovať a vyberať si skôr také, ktoré sú označené formulkou bio,“ radí internistka MUDr. Eva Kráľová.
Mnoho ľudí dnes žije instatný – rýchly spôsob života. Lekári ho vôbec neschvaľujú. Vedci vypočítali, že existuje až 700 druhov prísad pridávaných do jedál, ktoré sú oficiálne povolené. Ide o sladidlá, konzervačné látky, dochucovadlá, činidlá, farbivá či iné chemikálie. Podľa názoru niektorých odborníkov však podporujú vznik rakoviny.
„Pri častejšej frekvencii a kumulácii instantných prípravkov svoje zdravie doslova ohrozujeme,“ hovorí MUDr. Kráľová. Hojne užívaný glutamát sodný, chuťové činidlo, ktoré sa pridáva takmer do všetkých polievkových mixov, konzervovaných pokrmov a najmä čínskych výrobkov, môže aj u dospelých vyvolať bolesti hlavy či tlak bolesti na hrudníku, potenie, nepokoj. Deťom do troch rokov je vzhľadom na možné neurologické problémy strava s glutamátom sodným striktne zakázaná.
Vrátiť sa k strave praľudí?
Podľa niektorých odborníkov sa treba vrátiť k prirodzenej potrave praľudí, ktorú naši predkovia konzumovali milióny rokov a ktorá by nám mala zaručiť dlhovekosť. Hlásatelia prírodnej „prastravy“ pokladajú za vhodné iba mleté obilie, morské riasy, fazuľové struky, zeleninu, orechy a čerstvé ovocie. Sú nielen proti konzumu mäsa vrátane rýb, mlieka, vajíčok, syrov, jogurtov a tvarohu, ale aj chleba a iných cestovín, kyslej kapusty, marmelády, kompótov, kakaa, sirupov a ovocných štiav s výnimkou štavy z citrónov.
S tým nesúhlasí RNDR. Emil Ginter z Výskumného ústavu klinickej a preventívnej medicíny. „Je pozoruhodné, že im uniklo, že stredná dĺžka života praľudí sa pohybovala len okolo 20 až 30 rokov,“ hovorí Ginter. Takéto až nenormálne zúženie spektra potravín je podľa neho spojené s rizikom nedostatku biologicky nevyhnutných živín.
Našťastie, je málo pravdepodobné, že si takáto potrava získa obľubu u nášho obyvateľstva.
Kritika prírodnej „prastravy“ však nepopiera význam surovej zeleniny a ovocia. Ak sa do jedálneho lístka zaradia dni čisto surovej rastlinnej potravy, môže to byť pre zdravie užitočné, ako je užitočná občasná hladovka. „Optimálne riešenie spočíva v maximálne pestrej strave,“ tvrdí Ginter. Ale nikto dnes nevie zodpovedne povedať, čo všetko môže na nás v starostlivo volenej a prepočítanej strave číhať.
EVA HRDINOVÁ
