Lance Armstrong – americký cyklista v auguste roku 1996 oznámil, že mu lekári zistili zhubný nádor. Po nútenej prestávke, vyplnenej náročnou liečbou vrátane chemoterapie, však už vo februári 1998 znovu šliapal do pedálov. V sezóne po návrate bol na majstrovstvách sveta dvakrát štvrtý a štvrtá priečka mu patrila aj na náročnej Vuelte. Od roku 1999 je otec troch detí neporaziteľný na najprestížnejších pretekoch profesionálov – štyrikrát po sebe zvíťazil na Tour de France.
Valerij Brumeľ – sovietsky atlét, olympijský víťaz z OH 1964 v Tokiu a strieborný z OH 1960 v Ríme, svetový rekordér v skoku do výšky výkonom 228 cm. V októbri 1965 ho havária na motocykli v uliciach Moskvy takmer pripravila o nohu – prvé správy hovorili totiž o amputácii. Viacnásobnými komplikovanými operáciami mu lekári nakoniec nohu zachránili. Brumeľ ju mal však celých tisíc dní v sadre, takže až roku 1968 sa naučil znovu normálne chodiť. V júni 1969 zdolal na tréningu výšku 200 cm, neskôr sa zlepšil na 207 cm. Na viac už nemal, ale aj tak sa jeho návrat rovnal malému zázraku.
Sir Bobby Charlton – jedna z futbalových legiend. Prežil tragédiu Manchesteru United, keď po leteckej havárii 8. februára 1958 pri Mníchove zahynulo v troskách lietadla osem hráčov, sedem funkcionárov klubu a sedem britských novinárov. Tréner Matt Busby a Bobby Charlton sa po návrate na trávnik stali symbolmi, s ktorými boli spojené najväčšie úspechy tímu z Old Trafford – vrcholom bol zisk Európskeho pohára majstrov v roku1968. Bobby sa stal ešte v roku 1966 majstrom sveta, v rovnakom roku získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu Európy.
Earvin Magic Johnson – basketbalová hviezda NBA. V roku 1991 na špeciálne zvolanej tlačovke v New Yorku oznámil, že je infikovaný vírusom HIV. Dnes už 43-ročný basketbalista, ktorý sa stal s Los Angeles Lakers päťkrát víťazom NBA, sa dostal ešte do víťazného Dream Teamu na OH 1992 v Barcelone. Každý bol presvedčený, že Johnson sa po zisku olympijského zlata rozlúči so športom. Stal sa opak: Johnson sa liečil (napokon aj vyliečil) a okrem toho sa venoval práci vo vládnej komisii pre boj proti AIDS. Tridsiateho januára 1996 nastúpil v dueli Lakers Golden State. V predvečer zápasu sa ocitol na titulke prestížnych magazínov Time a Newsweek a v deň duelu pýtali priekupníci za vstupenku 10-tisíc dolárov. Lístok na zápas sa neušiel dokonca ani Sharon Stoneovej. Hoci sa Magic už nezapojil do pravidelnej aktivity v NBA, pre basketbal a jeho popularitu stále veľa znamená. Pred tromi rokmi zohral niekoľko exhibičných zápasov.
Saku Koivu – hokejista, dvadsaťsedemročný rodák z fínskeho Turku. V NHL patrí k najlepším Fínom. V drese Montrealu Canadiens, ktorý si oblieka od roku 1995, sa stal miláčikom publika. V septembri minulého roka mu zistili rakovinu lymfatických uzlín. Vynechal celú sezónu, aby podstúpil náročnú liečbu. Vrátil sa na jar tohto roka, tri zápasy pred začiatkom play off. Keď vyšiel prvý raz na ľad, diváci v Molson Centre vstali a celých osem minút mu aplaudovali. Navyše, minulý mesiac sa Saku oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Hannou.
Niki Lauda – Rakúšan, jazdec F1. Keď ho 1. augusta 1976 po havárii na Veľkej cene Nemecka na okruhu v Nürburgringu vyťahovali z horiaceho vraku, motoristický svet si kládol jedinú otázku: prežije? Na návrat do kokpitu sotva kto pomýšľal. Súčasný šéf stajne Jaguar však už 12. septembra toho istého roku oslávil ohromný come-back – bolo to v talianskej Monze. V tom istom roku mu síce vyfúkol titul šampióna Angličan Hunt, ale v rokoch 1977 a 1984 sa stal opäť majstrom sveta.
Mario Lemieux – jedna z hviezd NHL. Keď sa kapitán Pittsburgh Penguins lúčil 15. januára 1993 na televíznej obrazovke so svojim priaznivcami, hovoril najmä o svojom odhodlaní bojovať s Hodgkinsovou chorobou. Liečba trvala dlhé mesiace, Mario však nad rakovinou zvíťazil. A potom nezabudol na svoj sľub a 7. októbra 1995 sa vrátil. Hneď v prvom zápase, v dueli Pittsburgh Toronto, štyrikrát prihral spoluhráčom na góly.
Alex Zanardi – jedenásteho septembra 2001, práve v čase, keď celý svet šokovali teroristické útoky na USA, mal 34-ročný taliansky pilot ťažkú haváriu na nemeckom okruhu Lausitzring. V rýchlosti viac ako 300 km za hodinu sa zrazil s monopostom Kanaďana Taglianiho a zostal nehybne sedieť v zdemolovanom aute. Bývalý jazdec F1, ktorý svoje najväčšie triumfy vrátane titulov šampióna zožal v americkej sérii CART, prišiel po havárii o obe nohy. Jednu mu amputovali nad a druhú pod kolenom. Ani to mu však nebránilo, aby sa vrátil medzi svojich priateľov z motoristickej brandže. V súčasnosti – necelý rok po havárii – nielenže skvele zvládol protézy, ale si úspešne počína aj za volantom na upravenom automobile. Pred sebou má už „iba“ jedinú veľkú výzvu: opäť sa raz vrátiť na pretekárske okruhy. (pom)
