Pekné košele robotníci po slávnostnom otvorení elektrárne asi museli vrátiť. FOTO - REUTERS
jang. O najnovšom vývoji v KĽDR informoval americký denník The New York Times.
Väčšina Kórejčanov žila bez peňazí posledných 25 rokov. Museli si vystačiť len s potravinovými lístkami, za ktoré dostávali stále menej. Dlhodobo podvyživení ľudia si za ne v štátnych obchodoch nemali čo kúpiť a prídely potravy sa stále zmenšovali. Krajinu už viackrát postihol hladomor. Štátne podniky ľudí zamestnávajú, ale takmer nič sa v nich nevyrába.
Viacerí analytici sa zhodujú, že ortodoxným komunistom nezostalo nič iné ako inšpirovať sa hospodárskou reformou, ktorú od 80. rokov postupne zavádza Čína. Iní hovoria o vietnamskom modeli, ktorý je menej odvážny. K čínskemu mixu komunizmu a kapitalizmu majú ale Kórejčania stále veľmi ďaleko. Významným pokrokom je však už to, že štát zastavil niektoré svoje nezmyselné objednávky pre svoje továrne.
Zahraniční diplomati potvrdzujú, že robotníkom začali chodiť peniaze a dokonca sa ich mzdy postupne zdvihli o 20 percent. Ceny ryže na trhoch však stúpli o 30 percent.
„Vrátenie meny do ekonomiky je potrebné, ale nepostačuje na to, aby sa krajina mohla stať súčasťou svetovej ekonomiky,“ tvrdí Nicholas Eberstadt, americký expert na KĽDR.
Podnikanie do Kórey napriek všetkým zákazom a obmedzeniam už dorazilo. Po tom, ako sa zrútil prídelový systém, musel ožiť aj čierny trh, kde ľudia zoženú to, čo by v obchodoch nikdy nenašli. V jednej z najzúboženejších krajín sveta tak utajene vzniká vrstva zbohatlíkov. Tí najšikovnejší údajne obchodujú s dolármi alebo zlatom. Väčšina z nich predtým pracovala pre štát v zahraničnom obchode. Podľa denníka Asian Observer dokonca majú aj autá a elektroniku z druhej ruky.
Návrat k peniazom je najvýznamnejšou zmenou od nástupu komunistov k moci. Tento krok je zároveň aj silným politickým signálom. Zmeny prišli bez toho, že by ich strana avizovala, a nikto sa k nim ani oficiálne nevyjadruje. Bolo by to totiž popretie predchádzajúcej politiky sebestačnosti - cesty, po ktorej kráčala severná Kórea predchádzajúcich päťdesiat rokov.
Krajina sa postupne začína otvárať svetu. Vodca Kim-Čong-il pustil do krajiny zahraničných diplomatov a dopredu sa pohli, aj napriek konfliktu, pri ktorom KĽDR zaútočili na juhokórejskú loď, rozhovory so susednou Južnou Kóreu. Kim sa má zakrátko stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Jediný spôsob, ako zamedziť ďalšie hladovanie a úplný kolaps, je dostať do krajiny aspoň nejaký zahraničný kapitál. Pravdepodobne to začínajú chápať,“ tvrdí jeden zo západných diplomatov.
MAREK CHORVATOVIČ
