V poslednom čase sa vo svete zreteľne formujú dva tábory: na jednej strane stojí Amerika s Britániou a na druhej strane ostatní európski spojenci. Slovensko o probléme Iraku neuvažuje, preto nevie, na ktorú stranu by sa malo prikloniť.
Ostatné krajiny strednej Európy jemne naznačujú orientáciu na Ameriku. „Všetky ostatné krajiny V4 sú mierne proamerické,“ hovorí zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. „Slovensko je niekde uprostred. Zastáva bezvýrazný, bezhodnotový názor.“
Krajina ťažko môže zaujať jasný postoj, keď jej politici často nemajú vlastný názor na geopolitické problémy. „Politické strany, ktoré majú nejaký vplyv, zastávajú pragmatický, bezhodnotový prístup k zahraničnej politike,“ povedal Samson. Patria k nim Smer, SDKÚ a ANO. Hovoria o Amerike a jej vojne proti terorizmu, ale aj o Európe ako o dôležitom spojencovi.
„O útoku na Irak určite povedia, že treba vyčerpať všetky možnosti, netreba sa unáhľovať,“ povedal Samson.
„Môj osobný názor je taký, že ak sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti mierove dohody tohto konfliktu, tak potom by musel existovať skutočne veľmi oprávnený dôvod na to, aby sme súhlasili alebo prípadne podporili nejaký vojenský útok,“ povedala napríklad podpredsedníčka Smeru Monika Beňová.
Názor si zatiaľ neutvoril ani Ivan Šimko z SDKÚ. „Ja sa starám o vnútornú bezpečnosť Slovenska. Je to vážna téma, oveľa vážnejšia ako akýkoľvek vnútropolitický problém. Musíte sa obrátiť na ministerstvo zahraničia.“
Ani tam ale zatiaľ k oficiálnemu stanovisku nedospeli. „My, samozrejme, musíme obhajovať naše národno-štátne záujmy, čiže to bude základný recept na to, aké stanovisko zaujmeme. Registrujeme, že sa hovorí o akomsi časovom horizonte, ale my zas musíme vychádzať z toho, že sa blížime k parlamentným voľbám, takže končiaci parlament nebude určitý čas schopný prijímať určité rozhodnutia,“ povedal štátny tajomník Jaroslav Chlebo. „Kým sa vytvorí nový parlament, tiež uplynie určitý čas. Bude to také hluché pásmo.“
V slovenskej politike sú ľudia, ktorí majú vlastný názor, tí ale nemajú veľký vplyv. „Sú to napríklad DS a OKS. To sú strany, ktoré sa v zahraničnej politike výrazne orientujú na Spojené štáty,“ tvrdí Samson.
„Ja mám pochopenie pre americkú motiváciu útoku na Irak,“ hovorí František Šebej z OKS, predseda integračného výboru parlamentu. „V zásade podporujem dôvody na zmenu režimu v Iraku. Je skutočne hrozbou pre svet. Vlastní zbrane hromadného ničenia aj biologické zbrane a pracuje na vývoji nukleárnych zbraní.“
Aj národniari a komunisti majú ako jedni z mála vyhranený názor - stoja na strane Európy. Nie však preto, že by im imponovali hodnoty západoeurópskej civilizácie. Podľa Samsona najmä preto, že Európa stojí proti Amerike.
MICHAL FRIŠ
