Luxusný život na úteku
Od chvíle, keď juhoafrická polícia zadržala bývalého riaditeľa SIS v byte majiteľky luxusného penziónu La Loggia, získali tamojší novinári veľa informácií o jeho ilegálnom pobyte v krajine.
Redaktori Johannesburg Sunday Times zverejnili, že Ivan Lexa mal s doteraz neidentifikovaným mužom prenajatý apartmán vo Windermere. Bol tam prihlásený pod falošným menom James. Prenájom apartmánu stál túto dvojicu mesačne 9-tisíc randov, čo je približne 40-tisíc korún.
Roman Lipták, juhoafrický novinár slovenského pôvodu, zo zdroja z tamojšieho podsvetia získal informáciu, že po svojom príchode do krajiny v lete roku 2000 Ivan Lexa býval najskôr v Kapskom Meste, istý čas aj v Bantry Bay, veľa času strávil v Pretórii a Johannesburgu. Juhoafrické podsvetie odhadlo, že majetok, ktorým bývalý riaditeľ informačnej služby disponoval, sa pohybuje v rozpätí od 8 do 10 miliónov dolárov.
Ide o odhad, ktorý mal istú „expertnú“ úroveň, pretože Ivana Lexu zadržali v penzióne, ktorého majiteľkou bola jeho dlhoročná blízka spolupracovníčka Ingrid Kučerová – v Juhoafrickej republike používala priezvisko Gelman.
Inžinierka Kučerová pracovala ako Lexova tajomníčka už od roku 1991 a v tejto funkcii ho nasledovala všade tam, kde postúpil jej šéf. Ako naznačil minister Čarnogurský, práve okolnosť, že ho nasledovala aj do Južnej Afriky, pomohla odhaliť miesto pobytu jej bývalého nadriadeného. Ingrid Kučerová sa mohla stať majiteľkou mnohomiliónového penziónu len s výdatnou podporou bohatého človeka.
Je zjavné, že bývalý štátny zamestnanec, vedúci Úradu vlády, štátny tajomník ministerstva privatizácie a riaditeľ SIS disponoval dostatočnými prostriedkami, aby si mohol zariadiť luxusný život aj na úteku. Príbeh, ako sa k nim on či jeho blízke okolie dostal, nie je prebádaný tak podrobne, ako by si to s ohľadom na svoju výnimočnosť zaslúžil.
Do decembra 1990 pracoval Ivan Lexa ako vedúci podnikového dispečingu v Slovnafte. Od januára 1991 až do leta 2000, keď republiku opustil, bol v štátnych a straníckych službách u Vladimíra Mečiara. Pretože v uplynulom desaťročí osobne podnikať nesmel a nemohol, bohatstvo, ktorým dnes disponuje, oficiálne pochádza z rodinných zdrojov. Podniká jeho otec i súrodenci.
Mečiar proti Lexovi
Doc. JUDr. Ing. Vladimír Lexa, CSc., bol členom poslednej prednovembrovej i prvej ponovembrovej vlády Slovenskej republiky. V lete roku 1990, keď ako vicepremiér skončil, z výkonnej moci celkom neodišiel. Robil totiž poradcu ministrovi financií Michalovi Kováčovi a popri tom poskytoval poradenské služby aj veľkej zahraničnej firme.
Vladimír Ondruš, podpredseda vlády v prvom Mečiarovom kabinete, tvrdil, že to bol práve premiér Mečiar, kto od ministra Kováča naliehavo žiadal, aby docenta Lexu prepustil. Podľa Ondruša „premiér na rokovaní predsedníctva vlády vyhlásil, že má informácie o úplatnosti ministrovho poradcu, odvolával sa na sťažnosti, že ‘vydiera provízie od zahraničných investorov‘“. Vladimír Lexa prestal radiť ministrovi financií vtedy, keď sa ním (po prvom Mečiarovom páde) stal namiesto Kováča Dančo. Odvtedy sa venoval už iba podnikaniu.
Najskôr založil rodinné družstvo Lekor, podnikajúce v zahraničnom obchode. Podľa Lexu seniora bolo úspešné, ale dnes je už v likvidácii. Trvalejší úspech podnikajúcej rodine zabezpečila privatizácia.
K prvej došlo už za Čarnogurského vlády v roku 1992. Vďaka vtedajšiemu ministrovi poľnohospodárstva Jozefovi Kršekovi sprivatizoval Vladimír Lexa spolu so štvoricou partnerov štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún, podľa týždenníka Domino získali za 291 miliónov Kčs.
Keď sa k moci vrátil premiér Mečiar a s ním aj Ivan Lexa, možnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú branžu i mimo nej.
Budovanie impéria
Redaktor Vladimír Bačišin pred siedmimi rokmi opísal, ako sa majitelia piešťanských mlynární stali z vôle FNM správcami a neskôr aj majiteľmi Gemerského mlynu. Podľa neho tak, že starých majiteľov pod značným psychickým nátlakom prinútili podpísať notársku zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s FNM. „JUDr. Vladimír Lexa, ktorý spisoval zápisnicu, ako právnik musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné,“ napísal redaktor, ktorý vtedy ešte nemohol tušiť, čo všetko tu bude platné, hoci k tomu dôjde právne neplatným spôsobom.
Ivan Mikloš približne o rok neskôr zas informoval, že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov. Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3600 korún, ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc. Ivan Mikloš vtedy napísal, že žijeme v podivuhodnom štáte, v ktorom je tajná služba riadená „druhým najvplyvnejším mužom režimu – mužom s tým istým priezviskom, ako je priezvisko jedného z majiteľov zvýhodňovaného mlyna“.
Na jeseň roku 1993 interpeloval poslanec Dudáš premiéra Mečiara – chcel vedieť, prečo svidnícky Svikon sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej – 50 miliónov korún. A tiež aj to, prečo sa verejná súťaž skončila za dva dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienku o tom, že medzi privatizérmi je aj Vladimír Lexa, otec štátneho tajomníka na ministerstve privatizácie, neobsahovala. Noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom – podľa týždenníka Trend – zaplatil 400 miliónov Sk.
Už v októbri 1995 zahraničný Der Standard napísal, že Lexa starší sa stal na Slovensku „kľúčovou postavou v privatizačnom procese“, že vlastní početné firmy a že je považovaný za jedného z najbohatších mužov krajiny. Aj letmý pohľad do Obchodného registra potvrdí, že rakúsky denník nepreháňal.
V registri i mimo neho
Po zadaní mena Vladimír Lexa sa objaví zoznam 46 spoločností – sú v nich dvaja Lexovci rovnakého mena, čiže otec a syn. Aj keď nie všetky uvedené firmy sú rovnako úspešné či zaujímavé, niektoré naozaj nemožno prehliadnuť. Ako príklad môžu poslúžiť aj nasledovné tri.
Akciová spoločnosť Ecoreal má základné imanie 181 miliónov korún. Hodnota jednej akcie je rovný milión. Spoločnosť Himex má základné imanie 40,7 milióna korún a spoločnosť IRI uvádza základné imanie 32 miliónov korún. Ako predseda predstavenstva všetkých troch spoločností je uvedený Doc. JUDr. Ing. Vladimír Lexa, CSc.
Na to, aby súd zapísal základné imanie do registra, nestačia modré oči akcionárov – výška imania musí byť vierohodne zdokladovaná. Z čoho vyplýva, že všetko, čo súdy do Obchodného registra zapísali, v tom čase zodpovedalo skutočnosti. Ale treba podotknúť, že v skutočnosti existovalo a existuje aj to, čo žiadny register neuvádza.
Vavrina a Kučerová
V lete roku 2000 vyšlo najavo, že Ivan Lexa v septembri 1999 osobne požiadal úrady ostrova Grenada o udelenie občianstva, a aj to, že pred miestnym notárom prisahal vernosť a oddanosť britskej kráľovnej. Pri tej príležitosti sa konateľ firmy Martland Trading and Investments zaručil za to, že Lexa je poctivý, spoľahlivý a vierohodný človek, ktorý si plní svoje záväzky.
Redaktor Henrich Krejča vzápätí v TV Markíza zverejnil, že tým konateľom bol Miroslav Vavrina, ktorý „spravuje majetok Lexovcov nadobudnutý predovšetkým v privatizácii – ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún“. Ani samotný Vavrina, ani Lexovci na tento príspevok verejne nereagovali.
V aktuálnych záznamoch Obchodného registra sa Miroslav Vavrina spomína v súvislosti s desiatimi spoločnosťami – nielen v tatranských hoteloch, ale aj takých firmách, akými sú Microplast Technology (základné imanie 190 miliónov Sk), či R 49, a. s., (58,434 milióna Sk).
Ing. Miroslav Vavrina je tiež predsedom predstavenstva spoločnosti Globreal, a. s., ktorá nie je zaujímavá len svojím základným imaním (82 miliónov korún), ale aj tým, že členkou predstavenstva bola od apríla do septembra 1999 Ing. Ingrid Kučerová, blízka spolupracovníčka Ivana Lexu. Práve v jej penzióne a v jej byte našli juhoafrickí policajti nelegálneho imigranta Ivana Lexu.
K podnikateľskému prepojeniu medzi Lexovcami a Kučerovou došlo aj v ďalšej spoločnosti – Gumon Real, a.s. V tejto akciovke, ktorej základné imanie dosiahlo úctyhodnú výšku 170 miliónov Sk, pôsobil najskôr Ing. Vladimír Lexa ako predseda predstavenstva a po jeho odchode z tohto postu sa v apríli 1999 stala predsedníčkou dozornej rady spoločnosti Ing. Ingrid Kučerová.
Tak ako aj z ďalších spoločností i z tejto odišla na začiatku roku 2000, takže teraz sa jej meno v aktuálnych záznamoch Obchodného registra už nenachádza. Ako sa ona samotná nenachádza ani v juhoafrickom penzióne, ktorého majiteľkou bola od roku 2000.
Podľa výroku francúzskeho spisovateľa Balzaca je za každým veľkým bohatstvom skrytý nejaký zločin. Aj keď tento bonmot nemožno považovať za všeobecne platnú axiómu, určite platí, že iba veľké bohatstvo umožňuje, aby sa človek, ktorý je podozrivý zo zločinu, skrýval tak, aby mu pri tom nič nechýbalo.
profilIngrid Kučerová, tajomníčka Ivana Lexu na Úrade vlády, sa stala aj tajomníčkou Výboru na kontrolu SIS, keď mu predsedal Lexa. Pretože prepisovala magnetofónové záznamy výpovedí pracovníkov SIS, ktorých riaditeľ Mitro nezbavil mlčanlivosti, po voľbách v roku 1998 ju vypočúvali. Jej bývalý nadriadený proti tomu v denníku HZDS ostro protestoval, ale bez toho, že by zverejnil jej meno.
Majiteľkou penziónu La Loggia v Umhlanga Rocks sa stala v roku 2000 už ako Ingrid Gelman. Zamestnanci sa o jej manželovi dozvedeli iba toľko, že žije „niekde v Johannesburgu“, a že má vyše šesťdesiat rokov. Penzión sa špecializoval na zahraničnú klientelu, ale nie na hostí z východnej Európy. Ivan Lexa sa v jej byte zdržiaval najmä cez víkendy, keď mala väčšina zamestnancov voľno.
Podľa záznamu, ktorý polícia spracovala po zásahu 14. júla 2002, „Gelmanová najskôr Lexovu prítomnosť dlho popierala. Tvrdila, že je v penzióne sama“. Polícia potom zadržala Lexu v jej spálni. Ten svoju totožnosť priznal až vtedy, keď policajti pohrozili, že Kučerová – Gelmanová dostane trest za ukrývanie ilegálneho prisťahovalca. Z penziónu odišla dva dni po Lexovom zadržaní bez toho, aby dala pokyny, či majú zamestnanci ďalej prenajímať izby, alebo penzión zavrieť.
Advokát Trokan predpokladá, že sa bude vyhýbať polícii: „Môže byť podozrivá z toho, že pomáhala nelegálnemu zdržiavaniu sa cudzinca na území JAR, čo je zrejme v každom štáte trestné.“
Výroky Vladimíra Lexu staršieho a mladšiehoMyslíte si, že je HZDS v súčasnosti pre Ivana dostatočnou oporou?
„V tejto veci, podľa mňa, by sa mal trochu viac angažovať aj bývalý premiér Mečiar. Aj poslanci HZDS by sa mali viac zastať svojho kolegu… Veď Ivan neurobil nič, čo by bolo hodné takýchto surových útokov na jeho osobu.“
VLADIMÍR LEXA starší – Slovenská republika 26. júla 2000
Súhlasíte s názorom, že na Slovensku hrozí vášmu bratovi menšie nebezpečenstvo ako v cudzine?
„Nie. Chcú ho zrejme zase strčiť do basy, aby nemohol hovoriť. Nie je možné, aby jedna strana bola absolútne blokovaná a druhá… kváka, čo im príde na um. A keď sa niekto ozve proti nim, hneď ho začnú sledovať, odpočúvať, perzekvovať.“
VLADIMÍR LEXA mladší – Slovenská republika 27. júla 2000
Pán Lexa, hovorí sa, že patríte k najbohatším ľuďom Slovenska…
„Bohatstvo v týchto zložitých podmienkach sa najlepšie nadobúda tým, že individualita má predstih v znalostiach, komplexnosti osobnosti, inteligencii, pracovitosti, húževnatosti atď. Ale najmä v netradičných prístupoch k tradičným problémom.“
VLADIMÍR LEXA starší – Plus 7 dní 20. júna 2002
Rodina Lexovcov sa považuje za jednu z najbohatších…
„Ja by som to povedal asi tak, že nie sme chudobní. Otec a brat sú úspešní preto, lebo sú najmä šikovní a inteligentní.“
VLADIMÍR LEXA mladší – SME 6. mája 2002
glosa:
