FOTO - Archív
a triumfe na 100 m voľný spôsob v obľúbenej krauliarskej dvojstovke, ku ktorému pridala fantastický svetový rekord - 1:56,64 - zavŕšila svoje účinkovanie na európskom šampionáte v domácom prostredí piatym titulom vo včerajšej polohovej štafete.
Uverila až po chvíli
Nemecké médiá rekord prežívali celý týždeň, len Franziska o ňom zanovito mlčala. A po dohmate v ohlušujúcom jasote vypredanej haly Europasportparku netajila prekvapenie. „Musela som sa tri razy pozrieť na svetelnú tabuľu, aby som sa o tom presvedčila. Až keď čas vystriedal veľký nápis - world record - uverila som,“ povedala jedna z prvých športovkýň, ktorá sa po vylezení z vody bezvládne zvalila na zem. Od štastia či únavy? O svetovom rekorde však Franziska v magdeburskom byte, kde dnes žije s excentrickým hádzanárom Stephanom Kretzschmarom, pred šampionátom predsa len uvažovala. „Sedela som za stolom a písala si na papier, čo by som v Berlíne chcela dosiahnuť. Napísala som tam aj svetový rekord, no hneď som ho skrčila a hodila do koša. Ten čas z Ríma bol totiž pre mňa svätý. Nechcela som ho znevažovať tým, že o jeho prekonaní budem čo i len hovoriť,“ priznala van Almsicková.
Veľmi dobre vie, prečo. V Ríme by ho bez džentlmenského gesta krajanky Haseovej totiž vôbec nezískala. V rozplavbách 200 m kraul vtedy 16-ročná Franzi toľko šetrila sily, až sa do finále nedostala. Po rozplavbách bola až deviata a s plačom utiekla do hotela. Haseová, ktorá si vtedy viac verila na štvorstovku, sa nechala od nemeckých funkcionárov presvedčiť a prepustila Franzi miesto do finále. Van Almsicková sa chvíľu zdráhala, no potom jej gesto prijala a vo finále vyhrala v najrýchlejšom čase histórie 1:56,78.
Sydneyské dno
Potom začala snívať sen o olympijskom zlate, striebro z Barcelony 1992 (v štrnástich rokoch) ju k tomu oprávňovalo. V Atlante 1996 ju však nepustila na najvyšší stupeň Kostaričanka Claudia Pollová a o štyri roky v Sydney sa milovaná Franzi nedostala ani do finále. Už vystrábená z nehody na motorke mala opäť zlaté ciele, no nepostúpila ani do finále a psychicky sa takmer zrútila.
„Chodila som po olympijskej dedine ako bez duše. Myslím, že práve vtedy som spoznala úplne dno.“ Navyše vyzerala príliš tučná a na tom si tlač poriadne zgustla. Práve sydneyské chvíle však napokon boli odrazom Franzisky k berlínskym výkonom. V jedálni olympijskej dediny stretla Stephana Kretzschmara, ktorý bol na tom rovnako. Práve Stephan mal v rukách rozhodujúci gól, ktorý by posunul nemeckých hádzanárov do semifinále olympijského turnaja, no prestrelil.
Láska z jedálne
Frustrovaný pár si aj preto mal čo povedať a napokon sa z toho zrodila láska, ktorá trvá dodnes. „Sprvoti som sa bránila, nechcela som si začať so ženatým mužom, no Stephan mi vyhovoval úplne vo všetkom a city vo mne nakoniec prevládli,“ prezradila van Almsicková. Kretzschmar bol na tom rovnako. Z lásky k Franzi si jej podobizeň nechal vytetovať na ľavé lýtko a podal žiadosť o rozvod. S manželkou Mariou sa už dnes nestýka, no bez dvojročnej dcéry Lucy si život nevie predstaviť a pravidelne ju navštevuje.
„Našli sme jeden v druhom taký dokonalý súlad, že sa môžem plne koncentrovať na plávanie. Je to také silné puto, ktoré sa ani nedá opísať,“ myslí si van Almsicková. Práve vzájomná harmónia a z toho vyplývajúca psychická pohoda mali podľa Franzi najväčší podiel na jej berlínskych zlatých dňoch. „Všetko to do seba dokonale zapadlo. Bolo to ideálne poskladané puzzle.“
Dieťa či kariéra?
Dcéru berlínskeho inžiniera po zbabranej olympiáde v Sydney však najprv bolo treba presvedčiť, že má na to, aby sa vrátila na vrchol. Postaral sa o to tréner Norbert Warnatzsch, u ktorého ako 10-ročná začínala s veľkým plávaním. Po tom, čo ju k nemu priviedol brat Sebastian. „Zo začiatku o návrate pochybovala, no uverila, že to dokáže, a to rozhodlo.“ Aj preto dnes Berlín i celé Nemecko leží Franziske pri nohách. „Všetko je teraz také perfektné, až sa bojím, že to pominie.“
Novinárov hneď po konci jej vystúpenia na ME zaujímalo, či hodlá plávať ďalej, no konkrétnej odpovede sa nedočkali. „Neviem, musím si to zvážiť,“ odbila zvedavcov. Olympijské zlato jej totiž v bohatej zbierke stále chýba. Láka ju však aj úloha matky. A Stephan vraj veľmi neprotestoval.
Autor: RASTISLAV HRÍBIK, Berlín
