Ivana Langeová. FOTO - AUTOR
Nemecký tréner Dirk Lange spolu so svokrom Jiřím Walterom uprene sledovali svetelnú tabuľu sobotňajších rozplávb krauliarskeho šprintu na 50 m. Plavkyňa banskobystrickej Dukly Ivana Langeová (za slobodna Walterová) totiž vo svojej jedinej disciplíne na ME v Berlíne doplávala v druhej rozplavbe až piata časom 26,17 (35 stotín za osobákom) a v zostávajúcich dvoch ešte mohla o semifinále prísť. Bol by to prepadák, veď Lange pred odchodom z Hamburgu, kde naša reprezentantka žije, hovoril o finále. Dvadsaťpäťročná Slovenka však vyzerala, akoby ju ani výsledková listina nezaujímala.
Len s námahou potláčala slzy, ktoré sa jej tisli do očí. Ročný syn Alexander totiž zostal v Hamburgu so starou mamou. Prvé vzájomné odlúčenie niesla najmä mama veľmi ťažko. „Je mi v podstate jedno, koľká skončím a či sa do večerného semifinále dostanem. Myslím len na neho a najradšej by som už opäť bola doma,“ vyhŕkla Langeová, ktorá sa k plávaniu vrátila po dvojročnej prestávke. „Som tomu rada. Plávam s radosťou a pomáha mi to v živote. Ale cítim sa tu medzi plavcami príliš cudzo. Mám pocit, že sem nepatrím,“ dodala.
Práve strata koncentrácie sa podpísala na jej priemernom čase, no na postup medzi 16 najlepších to Ivane stačilo. Postúpila ako pätnásta.
Popoludní sa predsa len dokázala vyburcovať, zlepšila sa na 25,91, no stačilo to len na 13. miesto. „Bolo to lepšie, ale stále mi utekal záber. Od finále ma delili dve desatiny sekundy, čo nie je veľa, no na druhej strane ma to mrzí menej ako pred dvoma rokmi v Helsinkách, kde mi finále ušlo o tri stotiny. Nemôžem však byť nespokojná, veď som plávala svoj druhý čas v živote. Viem však, že mám na lepší čas,“ zhodnotila rýchlo svoje krátke účinkovanie v Berlíne a utekala za svojím synom. „Musí mu byť veľmi smutno. Keď videl otca v televízii, pochopil, že nie je s ním a rozplakal sa.“
Slzám sa na hoteli neubránila ani Ivana, pre ktorú sa po svadbe a narodení dieťaťa začal nový život. „Od základov zmenil môj hodnotový systém. Predtým záležalo na novom tričku, či dokážem okolie niečím oslniť. Teraz však žijem len pre Alexandra. Dirk si chvíľu na jeho príchod na svet zvykal, no dnes sa už rovnako so svojím synom pýši, kade chodí. Život sa pre mňa zmenil vlastne už v tehotenstve. Ja som si ho naozaj užívala. Samozrejme, popri plávaní. Ešte dva dni pred pôrodom som plávala denne 3 km.“
Ivana, ktorú dovtedy trénoval jej otec, sa s Langem zoznámila na plaveckých pretekoch v Bystrici v roku 1997. „Nebola to však láska na prvý pohľad. Postupom času sme však zistili, že máme veľa spoločného a dnes je pre mňa rodina skutočne prioritou.“ Možnože napokon nad aktívnym plávaním naozaj zvíťazí. „Sama neviem. Musím si to v hlave doma poriadne rozmyslieť,“ poznamenala Ivana. (rh)
