Témou tohto mnohoautorského poviedkového diela je automobilizmus a automobil, ktorý ktosi múdry definoval ako najsmrtonosnejšiu zbraň sveta. Žáner je nešpecifikovaný, ale autor výberu, spisovateľ Peter Haining vybral to najlepšie, čo z jeho pohľadu vytvorili spisovatelia na vyššie uvedenú tému. Väčšinou ide o príbehy hrôzostrašné a v tomto zmysle i zábavné, časť ich však má ten varovný vizionársky podtón, čím sa vyznačuje celá jedna vetva žánru science fiction.
Ladenie celého súboru je vhodne navodené citátom z diela Dálnice a město od Lewisa Mumforda: „Buďto nás auta všechny vyženou z měst, nebo budou města muset vyhnat auta.“
Tematické oddiely tejto knihy „mašinérie smrti“ a „šialenstva diaľnice“ logicky vrcholí „budúcim autogeddonom“, teda akousi autoapokalypsou, pochmúrnou víziou budúcnosti, v ktorej ľudské plemeno sa stane len loveckým terčom „chromovaných vrahov“. Nemusíme a ani nesmieme všetkému veriť, sú to vlastne len poviedky s rozmanitou úrovňou tematickou i literárnou. Titulný príbeh napísal Stephen King na tému veľmi americkú, na tému špiritistickú. Napísal ho vlastne už v románe Christie (1983), v ktorom hlavnú úlohu zveril automobilu z roku 1957 - ten je predsa zvláštny tým, že už od chvíle, keď opustil výrobnú linku, je posadnutý zlým duchom. V poviedke, ktorá je obsiahnutá v tomto súbore, píše King o vzbure ťažkých nákladniakov, ktoré protestujú proti automobilom na diaľniciach a začali ich likvidovať. Hovoriť na tomto mieste, že Stephen King písať skutočne vie, bolo by nosením dreva do lesa.
Zlým duchom posadnutý je i automobilový prízrak z nasledujúcej poviedky E. F. Bensona. V príbehu Kdo to seděl v mém autíčku, ktorý napísala Antonia Fraserová, je takmer všetko obsiahnuté už v názve. Vyjadruje myšlienku u nás ešte nepríliš rozšírenú, že totiž vo veciach materiálneho sveta sa usadzuje duch ich majiteľov, a keď prejde vec do ďalšieho vlastníctva, dokáže hnevať, škodiť a občas i zabíjať. Automobil posadnutý zlým duchom je témou veľmi vďačnou a zdá sa, že sa k nemu obracajú spisovatelia, ktorí momentálne stratili tzv. inšpiráciu.
Iným nevysychajúcim prameňom je žáner sci-fi. Nepoznateľnosť minulosti i budúcnosti láka, námety z budúcnosti však prevažujú. Len občas sa autori týchto raz len hororových, inokedy rýdzo futuristických vízií obracajú k minulosti, nie spomienkami, ako robí každý smrteľník, ale fyzicky, a rovnými nohami nechajú svojich hrdinov padnúť do sveta, ktorý existoval kedysi. Experimentátorom sci-fi žánru bol i J. G. Ballard, asi najkontroverznejší autor tohto poviedkového súboru. Píše o ľuďoch, ktorí v zrážkach áut nachádzajú erotické ba dokonca sexuálne vzrušenie, priamo sa vyžíva v násilných popisoch scén stretnutia ľudského tela s lesklou, elegantnou karosériou automobilu.
Opakom, hoci len literárnym, sa medze nekladú, ale hádam ešte horšia je prácna vyumelkovanosť autorovho štýlu. Sú napokon v tomto súbore zastúpení autori síce menej známejší, ale literárne veľmi zaujímaví, taká Mary E. Counselmanová, spisovateľka sugestívnych príbehov z amerického juhu, alebo H. Russell Wakefield, duchaplný rozprávač a majstrovský štylista, to sú pre mňa skutočné objavy a iste i prínosy tejto antológie. Mohla by mať motto z „nášho“ Váchala, zaprisahaného odporcu áut a rýchlosti vôbec - jeho obľúbeným mottom bolo: Svet sa rúti do diablovho zadku.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je výtvarný a literárny kritik)
