vej podarilo zachytiť scénu z mexického vidieka, a určí, do akého múzea alebo výstavnej kolekcie dielo umiestnia, napísala agentúra DAP.
Namiesto daní odovzdáva Rippeyová úradom každoročne jeden obraz zo svojej produkcie. V Mexiku, ktoré si táto Američanka zvolila za svoj druhý domov, totiž existuje špeciálne ustanovenie, ktoré tamojším umelcom ich kolegovia z iných častí sveta môžu len závidieť. Program en Especie (Platenie v naturáliách) umožňuje splniť daňovú povinnosť, bez toho, aby museli siahnuť do peňaženky - stačí, keď odovzdajú nejaký z vlastných umeleckých výtvorov.
Z takto získaných diel vznikla za posledné desaťročie štátna zbierka, ktorá má niekoľko tisíc exponátov, čo ju radí medzi najväčšie v Latinskej Amerike.
Generálna riaditeľka zodpovedná za podporu kultúry v rámci ministerstva financií Juana Inés Abreuová vysvetľuje, že program iniciovaný v 50. rokoch od začiatku sledoval dva ciele. Štát chcel jednak podporiť umelcov tým, že im uľahčí platenie daní. Druhým cieľom bolo vytvoriť reprezentatívnu zbierku národného umenia.
Vyhláška určuje, že čím viac obrazov alebo sôch umelec za rok predá, tým viac ich tiež musí odovzdať štátu. Do piatich predaných diel za rok stačí dodať na ministerstvo jeden vlastný výtvor, naopak maximálny odvod je šesť umeleckých prác v prípade, že umelec predá viac než dvadsať exemplárov.
Rippeyová sa špecializuje na malé grafiky, dodáva však na želanie ministerských úradníkov miesto šiestich malých obrázkov jeden veľký.
Nie všetky umelecké diela však pred prísnymi zrakmi odbornej komisie, v ktorej zasadajú experti Národného inštitútu krásnych umení, obstoja. Podľa Abreuovej sa predtým mnohí umelci pokúšali podstrčiť diela, ktoré nikto nechcel kúpiť. To sa však zmenilo, keď otvorili galériu. Ale nie všetky obrazy, ktoré výbercovia daní akceptovali, sa do nej dostanú. „Pokiaľ nejde o špičkovú kvalitu, zavesia sa do kancelárie štátnej správy.“
(čtk)