FOTO - Archív
Český entomológ a cestovateľ Vladislav Malý patrí dnes medzi najznámejších českých odborníkov na chrobáky.
„Sme entomologická veľmoc,“ tvrdí. Česi vraj držia vysokú úroveň „chrobákovskej“ tradície už od prvej republiky. Nikde inde vo svete nie je údajne toľko zberateľov hmyzu na počet obyvateľstva. Vo svojej súkromnej databáze má zberateľ mená vyše dvoch tisícok ľudí z Čiech a Slovenska, ktorí sa venujú entomológii.
„A to určite nie sú všetci, pretože pre mnohých ľudí je entomológia len koníčkom,“ hovorí. Svojej vášni venuje všetok čas, peniaze, ba aj zdravie. Keď práve necestuje po trópoch, trávi dni vo svojom pražskom obchodíku, kde ponúka všetky pomôcky pre zberateľov hmyzu, odbornú literatúru a predmety z ciest. Obchod je plný sieťok na motýle, pascí na chrobáky, vecí na preparáciu hmyzu, škatúľ na zbierky, napínadiel i špendlíkov. Kúpiť sa tu dajú aj celé kolekcie motýľov a chrobákov. Ako doplnkový sortiment ponúka V. Malý čínske čaje, africké masky či peruánske náhrdelníky. Viac než obchodovaniu sa však venuje cestovaniu. Tento rok už navštívil Pobrežie slonoviny, nedávno sa vrátil z Panamy a v auguste sa chystá opäť do Mexika. Do cudziny nechodí odpočívať, ale pracovať. Loviť chrobáky. Z každej cesty si ich priváža niekoľko tisíc. Jeho súkromná zbierka patrí k najväčším v Čechách.
„Nemám čas to všetko počítať. Plochu 26 metrov štvorcových mám zastavanú regálmi so škatuľami plnými chrobákov,“ hovorí muž, ktorý je členom desiatky svetových entomologických spoločností. Píše do odborných časopisov a aj sám objavil a popísal niekoľko druhov chrobákov. Naposledy spolu s dvoma kolegami 41 nových druhov chrobákov z Číny. Po Vladislavovi Malom sa dokonca volajú tri nenápadné chrobáky. „Nebýva zvykom, aby si chrobáka pomenoval svojím menom jeho objaviteľ, robia to skôr jeho kolegovia,“ vysvetľuje nepísané pravidlá entomológov. Jedným z chrobákov pomenovaným na jeho počesť je Eophileurus malyi s. endrödise.
Vladislav Malý hovorí, že lásku k hmyzej hávedi zdedil po svojom dedovi, ktorý zbieral všetko možné, vrátane prírodnín. Prvý raz preparoval hmyz už ako štvorročný.
„Chytil som fúzača a kobylku a utopil ich vo vriacej vode. V domnienke, že sú mŕtve, ukradol som z nástenky špendlíky, nabodol ich a uložil do nočného stolíka,“ spomína. V noci sa však malý entomológ zobudil na nezvyčajné zvuky – to „oživená“ háveď začala škrabať nohami.
Malý organizuje aj medzinárodné stretnutia zberateľov hmyzu, na ktoré prichádzajú entomológovia zo všetkých kútov sveta.
„Je to najväčšie stretnutie ľudí tohto zamerania v Európe a možno aj na svete,“ hovorí.
Pri svojich cestách prekonal päťdesiatosemročný muž zimnicu, pohrýzli ho tropické mravce a z Panamy si priviezol čudný svrab.
Ochutnal mexické kobylky i mravce z panamských trópov, v Paríži na stretnutí entomológov neodolal živým svrčkom.
„Kam sa na ne hrabú pražené mandle.“
(čtk)
