„Vyštudoval som strednú chemickú školu a potom som šiel na vysokú. V treťom ročníku som však nespravil jednu skúšku, takže som musel zo školy odísť. A pretože sa mi nechcelo ísť na vojnu, šiel som robiť do bane,“ hovorí dnes tridsaťročný Peter.
V bani sa mu však stal vážny úraz, po ktorom mu museli amputovať nohu.
„Predkolenie mi skrátili o dvadsaťpäť centimetrov a dali mi predkolennú protézu.“
So svojím stavom sa zmieroval ťažko. Z dovtedy aktívneho športovca sa stal človek, ktorý zrazu nevedel chodiť.
„Od šiestich rokov som športoval – hrával som futbal, volejbal, lyžoval. Po amputácii to bolo teda pre mňa dosť tvrdé.“
Do chvíle, keď sa mu stal úraz, bolo v jeho živote všetko v najlepšom poriadku.
„Práve som dostaval dom a narodil sa mi syn. Amputácia nohy, to bol tvrdý úder pre nás všetkých,“ spomína. „A moje deti, Peťko aj Lucinka, keď ma videli bez nohy, sa ma dokonca báli. Bol to pre ne nezvyk. Všetko sa však zlepšilo, keď som sa vrátil z liečenia s protézou.“
Kým sa všetko vrátilo do normálu, trvalo to presne rok. Nohu mu amputovali v auguste, v januári išiel na liečenie a domov sa vrátil v marci. V máji sa prihlásil na prvé volejbalové sústredenie postihnutých športovcov. Vybrali ho do užšieho výberu a v auguste už letel na paralympiádu.
„Presne do roka a do dňa po úraze som sa ocitol v Barcelone. Neskôr som reprezentoval Slovensko aj na paralympiáde v Atlante a Sydney. V Barcelone sme boli tretí, v Atlante druhí, v Sydney opäť tretí. Po tvrdej príprave sa nám vždy podarilo získať medailu.“
Ako hovorí, na týchto úspechoch nemá podiel len on sám.
„Zachránila ma manželka a moja rodina – postavili sa na moju stranu a vo všetkom mi pomohli. A ja som si povedal, že napriek hendikepu, ktorý mám, urobím všetko pre to, aby som im nebol na obtiaž. Naučil som sa chodiť, bežať, plávať, bicyklovať, lyžovať – jednoducho, všetky veci, ktoré sa v rodine s deťmi bežne robia,“ hovorí Peter Moravčík.
A ako sa mu chodí s protézou?
„Je pravda, že je veľa dobrých protéz – ale nie u nás. Vďaka kamarátom som si však postupne zohnal dobrú protézu, a preto už nemám nijaké problémy. Protéza mi v ničom nebráni.“
(sr)
