Adolf Hitler a Leni Riefenstahlová.
FOTO - REUTERS
Keď mala autorka snímky Triumf vôle - dokumentu o norimberskom zjazde Hitlerovej strany NSDAP z roku 1934 sedemdesiat, prežila haváriu vrtuľníka v Sudáne, keď mala sedemdesiatdva navliekla si potápačský prístroj a z mnohých ciest do hlbín oceánu vznikol päťdesiatminútový dokument Podvodné dojmy. „Zábery vznikli v časovom rozmedzí niekoľkých rokov a ponorila som sa pre ne viac než dvetisíckrát,“ hovorí. „Film nemá dej. Ukazuje život rôznych čudných tvorov vodného sveta. Nakrúcanie bolo pre vodné prúdy pomerne neľahké.“
V jednom z mála rozhovorov prezradila, že čas teraz pracuje proti nej. „Mám zdravotné problémy. Mám zničenú panvu, a preto trpím príšernými bolesťami. Musím brať silné lieky, čo mi umŕtvujú myslenie. Ale stále pracujem.“
Ako mladá sa chcela stať slávnou baletkou a herečkou a neskôr sa o to isté snažila aj ako režisérka. S veľkým záujmom sledovala nacistického vodcu Hitlera, ktorý na olympiáde v Berlíne roku 1936 vyhlásil jej filmy Víťazstvo vôle a Olympia za priekopnícke. Umelecké spojenie s nacistami však odmieta, tak ako aj fámy o jej romantickej náklonnosti k Hitlerovi. Tvrdí, že bola vo svojej profesii po vojne zavrhnutá neprávom. „Na sto percent.“ Obhajuje svoje filmy z nacistickej éry ako umenie a hovorí, že si nezaslúži byť navždy odsúdená za minulosť.
Po roku 1945 sa Riefenstahlová preorientovala na fotografiu a vydala sériu obrázkových kníh o domorodcoch z južného Sudánu a o podmorskom svete. Zapôsobilo jej povojnové zavrhnutie v Európe a v Spojených štátoch, že sa vydala do vzdialených kútov zeme? „S tým, čo som prežívala po vojne, to nemá nič spoločné,“ hovorí. „Podvodný svet je pre mňa veľmi zaujímavý, pretože je tajomný a plný prekvapení.“ (čtk)
