Na Západe sa začalo písať o „ďalšej africkej vojne“, keď v auguste 1998 do Demokratickej republiky Kongo vpochodovalo 20-tisíc rwandských Tutsiov. Zabíjali tisíce Hutuov, ktorí v ich krajine v roku 1994 stáli za genocídou a ktorým neskôr konžská vláda na svojom území poskytla azyl.

O rok nato už v Kongu bojovalo päť afrických krajín: Uganda a Burundi na strane rwandských votrelcov proti Angole, Namíbii a Zimbabwe, ktoré prišli na pomoc konžskej vláde. Počas vojnového polčasu v januári 2002 bol spáchaný atentát na konžského prezidenta Laurenta Kabilu. Aby vojna mohla pokračovať, moc prebral jeho vtedy 27-ročný syn Joseph, čím vládu nad najväčšou africkou krajinou degradoval na rodinný podnik. V januári roku 2002 sa zverejnila bilancia 2,5 milióna obetí a konečne sa spamätalo aj medzinárodné spoločenstvo. Na Západe sa začalo písať o „prvej svetovej vojne v Afrike“. (rl)