Stalo sa to aj tento týždeň po informáciách o uzavretí dohody o zmene priebehu štátnej hranice s Poľskom. Slovensko si so severným susedom vymení neveľké územie, pár desiatok hektárov pozemkov.

„Pri každej takej zmene sa musí vždy veľmi presne vysvetliť, o čo ide,“ hovorí historik Ľubomír Lipták. „Vo chvíli, keď sa hranica z niektorej strany spochybní, je to ako dominový efekt, vzniká pocit, že sa spochybní aj niečo ďalšie.“

Typickým príkladom z našich dejín je oddelenie Podkarpatskej Rusi od Československa. Málokoho to vtedy podľa Liptáka trápilo, lebo v rámci Uhorska neexistovala medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou hranica. Tá sa po prvýkrát určila až za prvej republiky. „Až v roku 1939, len čo Maďari pri obsadzovaní Podkarpatskej Rusi túto hranicu prekročili, Slovensko nadobudlo pocit ohrozenia, ľudia nastupovali dobrovoľne do vojska a išli brániť hranicu pri Sobranciach, pri meste, o ktorom dovtedy málokto na Západe tušil, že je na Slovensku.“

Hoci v prípade slovensko-poľskej hranice ide na prvý pohľad o bezproblémovú technickú výmenu, je súčasťou zložitého, dlhodobého problému a medzihraničných sporov medzi oboma krajinami.

Slovensko-poľská hranica sa od vzniku česko-slovenského štátu menila v 20., v povojnových, v 50. i 90. rokoch. Vlastnícke vzťahy, najmä po zmenách v roku 1958, sa nepodarilo vyriešiť dodnes, hoci splnomocnenec vlády na tieto otázky bol ustanovený už v roku 1960. Problém sa vtedy dotýkal celej hranice medzi Československom a Poľskom, za federácie sa tieto otázky uzavrieť nepodarilo.

„O slovenských vlastníkoch na území, ktoré sa v roku 1958 dostalo do Poľska, nemáme dostatok informácií,“ hovorí zástupca splnomocnenca vlády pre riešenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v slovensko-poľskom pohraničí Alojz Vítek. „Na to potrebujeme doklady z poľskej strany, a tie sa zatiaľ ťažko získavajú. Budúci týždeň sa opäť stretne naša komisia v Ružbachoch, kde Poliaci prisľúbili dodať ďalšie informácie.“