FOTO - BOLESLAV BOŠKA

Ešte nedávno sa mal album volať Hey Trippy, čo vám to napadlo pomenovať ho nakoniec Okná vesmíru dokorán?

„Mali sme viac názvov, Hey Trippy bol letný, ale tento sa nám zdal najpoetickejší. Aj relácia s týmto názvom, ktorú kedysi vysielala STV, bola veľmi poetická, poučná (smiech).“

Spomínali ste, že leto, v ktorom album vznikal, bolo šialené. Ostalo z neho niečo aj na platni alebo ste v štúdiu robili úpravy?

„Trošku sme to osekali, i keď album na mňa stále pôsobí veľmi voľne a príjemne. Vznikal skoro pol roka a stále bolo čo upravovať.“

Kapele Le Payaco sa podarilo preraziť aj bez veľkého vydavateľa, nezávisle od pop scény. Je to úspech?

„Nikdy sme sa nechceli štylizovať do nezávislej scény, ktorá sa bráni médiám a rádiám. Na druhej strane sa tam ani bezhlavo netlačíme. Ale keď znie naša pesnička v rádiu, určite nás to nenahnevá.“

V roku, keď ste vydali prvý album, vás nominovali na Cenu Deža Ursinyho. Prišla sláva?

„To bol pekný moment… Veľmi si to vážime. A sláva sa nás nedotkla - na Slovensku sa nemôže stať, že by to bolo až neznesiteľné. Je to skôr príjemné.“

Konkrétne čo?

„To, čo sme zažili v poslednom čase, na naše koncerty chodili ľudia, zabávali sa a spievali s nami pesničky.“

Nepotrpíte si na nejaký zvláštny imidž - stalo sa vám, že by vás spoznávali ľudia na ulici?

„Také strašné to nie je! Z času na čas možno, teraz som sa ale nemusel predierať Obchodnou ulicou, aby sme urobili tento rozhovor (smiech).“

Zmenou je určite váš prechod do veľkého vydavateľstva Warner. Čím ste si to zaslúžili?

„Tým, že sme si to vybehali. Pochodili sme všetky vydavateľstvá, až tu sme sa dohodli na najlepších podmienkach.“

Prečo veľké vydavateľstvo?

„Je to pohodlnejšie a máme viac času na hudbu, koncerty.“

Bolo ťažké dostať sa tam?

„Po prvej platni sme už mali dvere otvorené, všetky vydavateľstvá mali záujem, ale podmienky boli rôzne.“

Aké podmienky?

„Napríklad peniaze, balík, ktorý dostaneš na platňu. Čím je väčší, tým dlhšie môžeš byť v štúdiu, máš väčšiu voľnosť a lepšie sa ti nahráva.“

Zvažovali ste aj to, čo všetko budete musieť absolvovať, napríklad vystúpenia na playbackových šou alebo súťažiach?

„K tomu sme sa nedostali, hlavne tam nie sú žiadne záväzky, ktoré by išli proti nám.“

Prvá platňa znie rôznorodo, tu ste už našli svoj štýl?

„Album je kompaktnejší, hoci sme viac experimentovali, používali sme sample a nahrávali aj na počítači.“

Nevytratila sa tá veselá spontánnosť?

„Ani predošlý album nebol celý veselý. Možno prvá polovica, kde boli rádiové pesničky. Zvyšok bol zádumčivý. Tento druhý nie je o nič menej veselší.“

Takže ste nemysleli na hitové pesničky, akou bola Dobrý večer priatelia?

„Hity vznikajú spontánne, väčšinou sa zhodneme, ktorá skladba sa nám páči najviac, a tú navrhneme vydavateľstvu, aby ju dalo do rádií ako singel. V našom žánri treba mať aj také pesničky, aby sa o albume vedelo.“

Časť textu piesne Mierna letná citlivosť sa objavil aj na ďalšej platni. Prečo?

„Ústav je pokračovaním tejto skladby. Sú to jednoducho pocity, ktoré sa nevytratia len tak ľahko. Pesnička je dosť tvrdá a vytvára kontrast k jemnejším skladbám na albume.“

Závidia si mladé kapely úspech, nenávidia sa?

„Robíme iný žáner ako kapely dookola. Ja osobne nepociťujem nenávisť ku kapelám napríklad z východu, ktorým sa teraz darí. Ony si robia svoju hudbu, ktorá ich baví - tak prečo nie?“

Objavili ste ešte nejaké teórie vášho menovca Luciena de Payaco? Ako napríklad to o človeku, ktorý nevznikol z opice, ale napršal z oblohy?

„Objavili sme jednu, cituje ju dokonca Jiří Grigar v úvode našej platne: Tento materiál, ktorý sa nachádza na platni, je veľmi pôvodný, z obdobia budovania slnečnej sústavy. Je to najpôvodnejší materiál, aký majú ľudia v tejto chvíli v rukách.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ