Izraelskú filharmóniu založil Bronislaw Hubermann v roku 1936, keď ešte Wagnerova hudba nebola nijakým tabu. Arturo Toscanini, známy antifašista, na druhom inauguračnom koncerte Izraelskej filharmónie práve dirigoval Wagnera, keď sa rozhodol, že viac nebude účinkovať na Bayreuthskom festivale, pretože naň začal chodiť Hitler.

Kým nacisti nezačali Wagnerovu hudbu zneužívať, izraelský filharmonický orchester ju pravidelne neprestal hrať, až do ríšskej Krištáľovej noci v novembri 1938

Na siedmeho júla ma Izraelský festival, počas turné Berliner Staatskapelle, pozval dirigovať koncert, ktorý má na programe okrem iného aj Wagnerovu hudbu. Hlboko cítim so všetkými, čo prežili holokaust a viem o hrozných asociáciách s Wagnerovou hudbou. Preto si myslím, že Wagnerove diela by sa nemali hrať na abonentných koncertoch, aby sa Wagner neponúkal všetkým abonentom bez rozdielu, teda aj tým, v ktorých vyvoláva bolestné spomienky.

Aj tak si ale myslím, že si treba položiť otázku, či ktokoľvek má právo brániť iným v poznaní Wagnerovej hudby. To by nepriamo poslúžili tým, čo Wagnerovu hudbu zneužívali.

Izraelský filharmonický orchester sa napokon rozhodol zrušiť koncert s Wagnerovými skladbami nie pre známy Wagnerov antisemitizmus, ale pre hrozné asociácie s nacizmom. Niektoré rozhodnutia môžu byť absolútne správne a pochopiteľné v istom čase, ale nový vývoj môže situáciu zmeniť. Napríklad, rozhodnutie Izraelskej filharmónie po druhej svetovej vojne neangažovať dirigentov a sólistov, ktorí konvertovali z judaizmu pred alebo počas vojny ako Bruna Waltera alebo Otta Klemperera. V tej chvíli, za daných okolností to bolo pochopiteľné rozhodnutie. Časom sa ale prestalo dodržiavať.

Vždy sme hovorili, že Izrael je štát Židov, a tak to aj má byť. Dvadsať percent izraelskej populácie ale tvoria Nežidia a Izrael je povinný zaobchádzať so všetkými svojimi občanmi rovnako. A teda aj nebrániť ľuďom, ktorí si Wagnerovu hudbu nespájajú s nacizmom, v tom, aby ju mohli počúvať. Nechcem sa stať misionárom Wagnera v Izraeli. Ale myslím si, že je to prípad, na ktorom by sa Izrael mohol a mal definovať ako demokracia.

(Autor je šéfdirigent Berlínskej štátnej opery)

L.A. TIMES SYNDICATE INTERNATIONAL

Daniel Barenboim, šéfdirigent Berlínskej štátnej opery, mal na Izraelskom festivale dirigovať Valkýru Richarda Wagnera. Keď sa program v Izreali zverejnil, zdvihli sa veľké protesty. Wagnerova hudba je v Izreali ešte stále nevítaná. Viacerí politici žiadali, aby bol koncert zrušený. Abraham Herschson, poslanec izraelského parlamentu, vyzval Barenboima, „v mene tých 300 000 izraelských občanov, čo prežili holokaust, aby nezabúdal na svoje židovské korene a zvážil, že Židia vchádzali za zvukov Wagnerovej hudby do plynových komôr“. (kul)