
Martínez v Andalúzskom múzeu koridy. FOTO - REUTERS
Andalúzsky matador Francisco „Curro“ Martínez si balí svoj plášť, meče a brokátový žiarivý oblek a vydáva sa zo Španielska do ďalekého sveta za snom o sláve. Konkurencia toreadorov v Španielsku medzi seba pustí len málo talentovaných nováčikov, a tak nasadzuje tento 27-ročný muž spolu s ďalšími život v arénach Južnej Ameriky.
Mŕtve telo kolegu a spolubývajúceho toreadora Josého Reinu Rincona objavili začiatkom júla na obľúbenej pláži v hlavnom meste Peru. Na smrť ho podľa vyšetrovateľov ubili štyria policajti. Martínez napriek takýmto rizikám hovorí, že začiatočníci nemajú na výber a musia hľadať príležitosť za oceánom.
„V Španielsku je asi 20 toreadorov, ktorí bojujú vo väčšine zápasov, a ďalších 200 sa snaží do tejto skupiny dostať,“ odhaduje Martínez. „Na tento rok mám v Španielsku zahovorené štyri zápasy, ale niektorí moji priatelia majú len jeden a iní to vzdali úplne.“ Kým najprestížnejší matadori zarobia až 55-tisíc eur za jednu koridu, tí priemerní a začínajúci si mimo sezóny hľadajú ďalšiu prácu.
Juhoamerickí manažéri ponúkajú španielskym toreadorom, ktorí chcú získať skúsenosti, možnosť trénovať v Mexiku, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Peru. Martínez, ktorý bol predurčený stať sa matadorom, už keď ho pri krste zabalili do toreadorského plášťa jeho strýka, sa po prvý raz vydal do Južnej Ameriky v 17 rokoch. Ako nováčik bojoval v Mexiku. Do Ameriky sa vrátil ešte trikrát. Martínez i Reina sa v Južnej Amerike ubytovali v hoteli na účet zamestnávateľa, s ktorým podpísali zmluvu na zápasy v mestách Chota a Trujillo, do ktorých sa prepravovali v preplnených miestnych autobusoch. Bojovali s neznámymi býčimi krížencami. „Vždy nás oklamali. Sľúbili mi 900 dolárov za každý zápas, ale nakoniec mi dali len 500,“ hnevá sa matador. Uzavrel zmluvu na tri zápasy a nakoniec ich musel zvládnuť desať.
Zápasenie s býkmi je veľmi rizikové. Pre Martíneza, ktorého býk už štyrikrát nabodol na rohy, je najdôležitejšia dobrá zdravotná starostlivosť. „Z býčich rohov, ktoré preniknú pod kožu, sa môže preniesť infekcia, ktorá poškodí tkanivo,“ tvrdí.
Kým v španielskych arénach je profesionálny lekársky tím s viac než šiestimi odborníkmi, v Južnej Amerike je to horšie. Keď sa niektorý toreador zraní v zapadnutej andskej koride, privolajú k nemu lekára z mesta, hovorí Martínez. A pretože lekári nemajú skúsenosti, riadi ich cez telefón skúsenejší chirurg z Limy nazývaný „El Ángel de los Torreros - Strážny anjel toreadorov“. (čtk/reuters)