BRATISLAVA – Privatizácia polikliník by mala priniesť pacientom len výhody. Ak sa dodrží zákon, ambulancie by mali byť modernejšie, rozšíria sa služby či zmenia ordinačné hodiny podľa potrieb pacientov.
O polikliniky však nemajú záujem len tí, čo chcú liečiť. Keďže často sídlia v centrách miest, ich budovy sú zaujímavé aj pre iných podnikateľov. „Často sa stáva, že privatizér ponúkne síce dobrú cenu, ale nie je odborne spôsobilý. Jeho zámerom je získať lacnú nehnuteľnosť, ale nie poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ priznáva hovorca ministerstva privatizácie Róbert Merva. Podmienkou privatizácie je však zachovanie zdravotnej starostlivosti.
Aj pri tejto privatizácii sa krížia záujmy rôznych skupín a vznikajú konflikty. Primátor Bardejova Boris Hanuščák nedávno namietal, že Nemocnicu s poliklinikou v Bardejove získalo združenie Humanita, a nie mesto. Má podozrenie, že Humanita získala nemocnicu preto, že je „protežantom“ SDKÚ.
Celkovo sa má odštátniť 169 zdravotníckych zariadení, o mnohé prejavili záujem mestá a obce. Môžu ich získať zadarmo.
Privatizovať polikliniky chcú i lekári, ktorí v nich pracujú. Väčšina lekárov je už dnes neštátna a poliklinikám platí za svoje ambulancie nájomné. Ak by budovu získala iná firma, hrozí, že o svoje pracovisko prídu.
Nový vlastník bude musieť pätnásť rokov prevádzkovať zdravotnícku starostlivosť, ale pôvodných nájomníkov sa môže rôznymi spôsobmi zbaviť – napríklad vysokým nájomným. Preto si napríklad detské lekárky z Topoľčian založili zamestnaneckú spoločnosť a vlani sprivatizovali detskú polikliniku.
„Bolo s tým nesmierne veľa starostí, aj stále je. Je to však lepšie ako predtým. Budova je naša, nemusíme sa báť, že nás niekto predá a budeme musieť odísť alebo nám zvýši nájomné,“ hovorí doktorka Viktória Bobocká, jedna zo šiestich lekárok, ktoré polikliniku kúpili.
Lekárky ponúkli o čosi nižšiu cenu ako mesto Topoľčany, ale komisia, ktorá o privatizácii rozhoduje, a vláda vzali do úvahy, že boli lepšou zárukou zachovania poskytovania zdravotnej starostlivosti.
