BRATISLAVA – V parlamente je už návrh zákona o „štíhlej vláde“, ktorý predpokladá zníženie počtu členov Dzurindovho kabinetu z 20 na 13. Zákon sa však neobjaví v programe začínajúcej júnovej schôdze parlamentu, ktorá by mala skončiť začiatkom letných prázdnin.
Poslanci sa iniciatívou KDH budú pravdepodobne zaoberať až v septembri. KDH mieni ešte pred prvým čítaním zákona rokovať s partnermi v koalícii. Rozhodnutie o tom, že by oslovilo aj opozíciu, nepadlo. Lídri SOP a SDĽ zatiaľ povedali, že so zámerom kresťanských demokratov nemajú problém. S odstupom času aj z týchto strán zaznieva obava, že návrh bude v koaličnej rade a medzi mnohými poslancami parlamentu nepriechodný. Šéf ministerského klubu ľavicových demokratov Ľubomír Fogaš si myslí, že zo strany KDH ide len o záujem „populisticky osloviť voliča“.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic si myslí, že na redukciu štátnej byrokracie nie je nikdy neskoro. Nebolo by však podľa neho korektné, keby sa účinnosť zákona posunula na budúcu vládnu koalíciu.Na otázku, či KDH stiahne návrh zákona z pléna parlamentu, ak by nezískalo podporu v koaličnej rade a ani po dvojstranných rokovaniach s koaličným stranami, Lipšic odpovedal: „Nie. Bude dobré pre občanov, aby videli, kto ako hlasoval a kto to myslí vážne s úsporou štátnej byrokracie. Návrh nestiahneme ani vtedy, keď nedosiahneme dohodu s koaličnými partnermi. Bol by som rád, keby koaličná rada namiesto politických výhrad, formulovala, ak existujú, vecné výhrady.“
Zákon predpokladá zrušenie ministerstiev privatizácie, výstavby a kultúry. Každý z podpredsedov vlády by zároveň riadil aj konkrétne ministerstvo. Zrušil by sa tiež stupeň riadenia na úrovni sekcií. Opätovne by sa zaviedol inštitút námestníka ministra.
IGOR STUPŇAN
