Sú takí, čo netušia, že niekde za hranicou ich pralesa je civilizovaný svet. Tých je ale veľmi málo – len okolo 70 amazonských kmeňov. Je len otázkou času, kedy civilizácia vypátra aj posledného domorodca, ktorý o nej ešte nevie.

Oveľa viac – až 300 miliónov – je dnes domorodcov, ktorí sa s naším svetom stretli, majú z neho oblečenie alebo iné veci, ale nežijú v ňom. Niektorí nechcú, niektorí jednoducho nevedia.

Domorodci tvoria dnes asi päťtisíc kmeňov. Obývajú zabudnuté oblasti zmrznutej sibírskej tajgy, husté amazonské či africké pralesy alebo roztrúsené ostrovy Tichomoria. Historici tvrdia, že na svete kedysi existovalo asi šesťtisíc až desaťtisíc pôvodných kultúr. Ich najväčším nepriateľom je moderná civilizácia.

„Zem je zdrojom života,“ hovorí vodca kmeňa Amungme v južnej časti Západnej Guinei. Jeho kmeň mal kedysi 13-tisíc členov. Zbierali v lese jahody, chovali prasce, s nikým nemali problémy. Mali zvláštny zvyk, ktorým sa odlišovali – muži a ženy bývali oddelene.

Keď k nim pred 30 rokmi prišli cudzinci, Amungmenovia pomysleli na svoj zákon: „Treba byť pohostinný, inak nás bohovia potrestajú.“ Dali bielym časť zeme, kde vznikla najväčšia baňa medi a zlata v Západnej Papui – Grasberg.

Dnes už nemajú nič. Ich zem je zničená. V tridsaťročnej vojne s indonézskou armádou, ktorá „bránila baňu“, zahynulo mnoho ich príbuzných. Vláda im ponúka peniaze, tie ale súčasný náčelník odmieta. „Bolesť, ktorú nám spôsobili ľudia, nevyriešia peniaze. Chceme, aby nám vrátili naše práva. Nezostalo mi nič. Len meno Amungme,“ vzdychne si.

O vlastníctve území vyjednávajú domorodci s vládami jednotlivých krajín. Nie sú však politikmi – a tak väčšinou prehrávajú.

Domorodci často vravia, že jediné, čo chcú, je svätý pokoj. Civilizácia ich naopak chce spoznávať a pritom aj meniť. Ak práve nebojujú s diskrimináciou, vládnymi úradmi alebo nadnárodnými spoločnosťami, musia svoju zem chrániť pred dobiedzajúcimi turistami.

Horolezci derúci sa na Mount Everest znečisťujú Nepál, v Keni a na Filipínach zúri pobrežná erózia, v Thajsku prežíva rozmach obchodu so sexom, zábavné parky v Keni a Tanzánii sú pre miestnych obyvateľov utrpením, pretože musia odísť zo svojej úrodnej pôdy, a rybárske komunity na pobreží Malajzie museli uvoľniť priestor plážovým hotelom. Nová generácia domorodcov napríklad v Afrike už pochopila, o čom je civilizácia. Pracujú v mestách, občas sa ale vrátia do pralesa, oblečú sa do tradičných šiat a tancujú pre turistov.

JANA KADLECOVÁ

MICHAL FRIŠ