BRATISLAVA – Prezident Rudolf Schuster včera nepodpísal tri zákony, ktorými sa Slovensko mohlo vyrovnať so svojou komunistickou minulosťou. Odvolal sa najmä na ich nesúlad s ústavou, ale aj technické chyby. O osude zákonov rozhodne parlament.
Mnohí odborníci takéto rozhodnutie prezidenta očakávali. Šéfka legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Mária Dreninová však včera podľa agentúry SITA vylúčila, že by rozhodovanie prezidenta ovplyvnila jeho komunistická minulosť, a politické dôvody nepripúšťa. Politici prijali prezidentovo rozhodnutie rozpačito. Najpokojnejšie reagoval Milan Kňažko: „Znamená to len toľko, že sa vrátia ešte raz do parlamentu.“
Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa mal napríklad občanom umožniť, aby sa dostali k zväzkom, ktoré o nich viedla ŠtB. Zákon o podmienke spoľahlivosti na prácu v tajných službách z nich vylučoval bývalých eštebákov. Podľa novely Trestného zákona by bolo trestné aj prejavovanie verejných sympatií k zločinom komunizmu. Prezident jej napríklad vyčíta, že nedostatočne definuje skutkové znaky tohto trestného činu.
Jeden z predkladateľov novely František Šebej namieta, že Schuster by sa nemal vyjadrovať k protiústavnosti zákonov. „To, či je zákon v súlade sústavou, alebo nie, môže posúdiť jedine Ústavný súd,“ tvrdí. (joč)
