. Aj ostatné obsadenie je už isté. Plavčíka, Jánošíkovho druha, ktorý za celý čas neprerečie ani slovo, pretože mu napísali do scenára pohyb po krajine bez hovoreného textu, bude hrať Karel Dobrý. Tento výrazný zjav českého filmu a divadla o publicitu nikdy nestál. Viac ako desať rokov neposkytol žiadny rozhovor. Za tento čas však stihol získať medzinárodny úspech v španielskom filme Fernanda Truebu Dievča mojich snov, zahrať si v dobrodružných zahraničných kasových trhákoch Mission Impossible a Plunkett a Macleane, stvárniť veľa divadelných postáv a predstaviť sa aj na Slovensku v inscenácii Divadelník, ktoré bolo ohodnotené v Čechách Cenou Alfréda Radoka. Do Bratislavy príde aj v posledný júlový týždeň a rovno na Hrad - ako Edmund, záporná postava v Shakespearovom Kráľovi Learovi, ktoré k nám privezie jeho režisér - Martin Huba. Slovenským filmovým a televíznym divákom sa predstavil aj v pozoruhodnom baladickom horore Kytica, kde stvárnil kráľa v poviedke Zlatý kolovrat. Pre TV oko po desaťročnej prestávke urobil výnimku, s rozhovorom súhlasil.

Čoho sa týkal váš posledný rozhovor?
Ruského alternatívneho divadla Derevo, ktoré v Prahe usporiadalo umeleckú dielňu. Vtedy som mu prepadol a na istý čas mi predurčilo môj ďalší divadelný život.

Krásne hovoríte po rusky. To ste sa naučili v Dereve?
Nie, žil som štyri roky s babičkou a dedom v Sýrii. Od deviatich do trinástich rokov som tam chodil do ruskej školy. Pre mňa je Sýria zásadná vec.

Akým spôsobom vás Derevo ovplyvnilo?
Vtedy som si z Dereva urobil dogmu. Po nejakom čase som si uvedomil, že som všetko zobral z úplne zlej strany. Pristupoval som k tomu akosi totalitne.

V akom zmysle dogmu?
Z mojej strany to bol až antidivadelný fanatizmus proti kamenným divadlám. Teraz som sám v kamennom divadle a robím to, na čo som tak nadával. Myslím, že vtedajšie svoje názory môžem označiť ako isté dôsledné pokrytectvo.

Boli ste niekedy v Rusku?
Bol som tam trikrát s našim divadlom. V Omsku, na Sibíri, v Moskve. Veľmi by som chcel ísť na dlhší čas do Petrohradu. Videl som ho na fotografiách, a zapáčil sa mi.

Aký ste mali pocit z tejto krajiny?
Vždy len dobrý. Aj z ľudí. Mal som tam aj zlé zážitky, ale v tej radosti z toho, čo sme zažívali, si na ne nepamätám. Napríklad, v Omsku bolo veľmi krásne, boli sme všetci očarení, stále sme pili tú ich vodku, a tak sme sa vystavili aj rôznym nepríjemným príhodám... Ale tie sa mi stali aj v Bratislave. Prebral som sa a mal som pri hlave hlaveň pištole. V pasáži hotela Tatra som sa akosi nepohodol s vyhadzovačom na diskotéke. Padol úder a namiesto druhého úderu bola odrazu v ruke pištol. Ten chlap na mňa kričal: „Ja som Lexov človek, keď Ťa zabijem, je mi to úplne jedno, nič sa mi nestane!" Ale to je asi normálne, je to všade. Aj v Prahe máme debilov.

Ale inak sa vám Bratislava páči, nie?
Bratislava je na p...! (Smiech.)

V Divadelníkovi ste hrali Hubovho syna, v kráľovi Learovi hráte syna Jana Kačera. Ako vidíte generáciu týchto "otcov"? Sú pre vás autoritou?
Pripadajú mi trochu ako snobi. Sú nadmieru profesionálni. Všetci sú to vkusní ľudia, efektní, sú mi aj sympatickí, ale nerozumiem im.

Viete si predstaviť divadlo aj bez nich?
To áno! Už teraz je tu veľa divadiel "bez nich", však?

Pred štyrmi rokmi ste hrali dôležitú postavu v španielskom filme režiséra Fernanda Truebu Dievča mojich snov. Hlavnú úlohu v ňom stvárnila Penelope Cruzová. Bol to váš medzinárodný úspech...
Neviem, či sa dá hovoriť o úspechu. Je to pekný film, ale...

Získal predsa veľa ocenení.
Áno, ale to je akurát tak všetko. Keď takýto film dostane šesť Goyov a potom vidíte filmy napríklad Julia Medema, tak pochopíte, že je to kvalitatívne neporovnateľné. Ide jednoducho o snobstvo, akoby bolo všetko dohodnuté vopred. Taká limonáda, aj keď pekná... Pri nakrúcaní sa však zišla výborná skupina ľudí. Užívali sme si to.

Hrali ste s krásnymi ženami  Penelope Cruzovou či Liv Tylerovou, ktoré sú teraz na titulkách svetových časopisov. Ako to dnes vnímate?
Plunkett a Macleane, kde hrala Liv, bola gangsterka z 18. storočia. Pred nakrúcaním som mal trému, pretože podľa scenára som mal mať s ňou dialóg. Nakoniec sa všetko zvládlo za štyri dni. Ja som účinkoval až v nejakom treťom pláne, kde Liv len prechádzala a prehodili sme pár viet. Stretnutia s hviezdami sú vždy veľmi letmé. Mohol by som hovoriť, aké má Penelope prsia, ale to je aj tak vo filme dobre vidno, takže nemusím..

Účinkovali ste aj v kasovom trháku Mission Imposible. Ako si spomínate na toto nakrúcanie?
V Prahe to bolo dosť vtipné: sedel som s kaskadérom v mercedese so zatemnenými oknami a navôkol boli davy fanyniek, ktoré sa domnievali, že vnútri sedí Tom Cruise. Vrhali sa na auto. Neodvážil som sa otvoriť okno, asi by ma zlynčovali, keby zistili, že nie som Tom. Bol to bizarný zážitok. No, a Londýn bol veľmi fajn. Každý mal svoju limuzínu, vodiča, dostávali sme veľké taniere s jedlom zabaleným v alobale priamo do šatne. Bolo vidieť, kto znáša tlak popularity aj so všetkými prejavmi luxusu a ostáva normálnym, a kto mu podľahne. Pekné bolo stretnutie s anglickou herečkou Vanessou Redgrave, krásnou staršou paňou. V čase nakrúcania sa v Srebrenici odohral masaker a ona bola tak akčná, že usporiadala zbierku na džípy, ktoré tam odchádzali s humanitárnou pomocou... Väčšinu času však bola dosť unavená. Obvykle si zložila hlavu na moje rameno a spala. Keď išla ďalšia klapka, zobudil som ju, ona si svoje odohrala a potom sa vždy vrátila ku mne a znovu zaspala u mňa na pleci.

Je pravda, že sú Angličania "škrobi"?
Myslím, že nie. Nezvyknú však pozývať do svojho domu návštevy. Mňa raz jedni známi pozvali a potom to oľutovali. Začal som odrazu s nimi hovoriť nejako pichľavo, tak som musel odísť preč.

Páči sa vám vaša postava Edmunda v Hubovom kráľovi Learovi?
Neviem. Väčšinou až na desiatej repríze mám pocit, že pre to naozaj niečo robím. V čase pred premiérou a aj po nej prežívam obdobie hrôzy, aby som niečo nepokazil.

Kráľ Lear, Jan Tříska, vás pochválil, ako pracujete. Spomenul aj to, že máte výrazné oči, ktoré sú výhodné pre zápornú postavu Edmunda. Nezľaknete sa niekedy pohľadu do zrkadla?
Už nie. (Smiech.) Radšej sa už vôbec nepozerám. Aj keď niekedy musím. Magdaléna Sidonová, herečka z nášho divadla, vždy, keď sa líči, sa tvári hrozne nahnevane, až tak, že sa s ňou nedá vôbec zhovárať. Neznesie ten pohľad na seba. A pritom je veľmi pôvabná.

Ako vy vnímate samého seba na plátne?
To je peklo. Vidieť - to mi ešte so zaťatými zubami ide. Ale počuť sa - to je to najhoršie. Väčšinou sa robia postsynchróny a ja nedokážem okamih filmu znovu v štúdiu hodnoverne zopakovať. Počujem hoci aj drobnú faloš, a to sa nedá vydržať. Práve v Kytici som strašne trpel. Film sa mi veľmi páčil až do chvíle, kým sa neobjavila poviedka Zlatý kolovrat, potom som už len úpel.

Nedabujete?
Kedysi dávno ma pozvali do dabingu a ja som nahovoril hlas zo slúchadla v telefónnej búdke. Jednu vetu.

Z čoho žijete? Veď mnohí divadelní herci si vypomáhajú práve dabingom a reklamou.
Občas načítam rozhlasové reklamné spoty. Je to príjemná finančná vzpruha: za desať minút človek dostane to, čo v divadle za mesiac práce, no a potom tie zahraničné produkcie...

Oslovujú vás často?
Ale áno.

Čaká vás nejaká konkrétna práca?
Američania stále množia sci-fi príbeh Duny Franka Herberta. Tentokrát u nás nakrúcajú televízny film Deti Duny: v Hostivaře, vo Vysočanoch a inde. Budú tam hrať od nás všetci. Všetci! (Smiech.)

Vraj má hrať aj Susan Sarandonová...
Tak ju by som chcel stretnúť. Veľmi sa mi páči. Fakt, mám ju rád.

Páčia sa vám takéto staršie herečky?
No áno. Kedysi som bol zamilovaný do Jessicy Lang po jej filme Tootsie a na karlovarskom festivale som s ňou videl film Francis, kde hrala hlavnú úlohu. No, a potom som jej napísal zamilovaný list s adresou Jessica Lang, Hollywood. Doteraz neviem, či ten list dostala. (Smiech)

Vraj herci vedia narábať so svojimi emóciami...
Ja som sa nikdy nedokázal na javisku rozplakať. Zistil som však, že to ani nie je potrebné. Potom sú herci, ktorí plačú permanentne. Vždy sa mi veľmi páčilo, keď sa niekto dokáže až tak vžiť do úlohy. Napríklad, v Moskve som videl predstavenie režiséra Fomenka Ostrovského hry Ovce a vlci: hrali tam vynikajúci herci, bolo to tak organické, pravdivé, že som si povedal, koniec, nebudem sa ja už miešať do divadla, pretože nemôžem hrať tak, ako hrali oni. Bol tam herec, ktorý sa naozajstne červenal. 
 
Čítate ruské knihy?
Nie. Teraz nečítam skoro nič, nejako mi to nejde. Moja najobľúbenejšia ruská kniha, ktorá vôbec nie je ruská, sú Rytieri okrúhleho stola. To som čítal v ruštine stále dokola.

Nechceli by ste si zahrať v takom filme?
Chcel. A ešte by som si chcel zahrať v pripravovanom filme Agnieszky Hollandovej Jánošík. Prial by som si zažiť takéto nakrúcanie, sú tam Tatry, kone...

Nechcete sa pozrieť do Sýrie?
Veľmi.
 

Karel Dobrý (33)
Divadlo:
spolok Kašpar, divadlo Rokoko, nezávislé ruské alternatívne divadlo Derevo, od roku 1993 Divadlo Na zábradlí 

Filmografia:
Trosečníci (2002)
Cabriolet (2001)
Kytice (2001)
Prameň života (2000)
Plunkett a Macleane (1999)
Dievča mojich snov (1998)
Mission Imposible (1998)
Už (1995)
Ako si zaslúžiť princeznú (1994)

Autor: Tina Čorná / Foto: Kata Račková