ŽILINA, ČADCA - Vegetačné obdobie medzi aprílom a koncom augusta je postrachom pre lesníkov na severe Slovenska. Už niekoľko rokov totiž šarapatí predovšetkým na Kysuciach lykožrút, ktorý v smrekových lesoch spôsobuje doslova kalamitu. Smrečiny žltnú, postupne sa úplne vysušia a odumierajú, prípadne sa stávajú náchylné na iné choroby. Situácia na severe je najhoršia na celom Slovensku.
Viaceré druhy lykožrúta ohrozujú lesy už niekoľko rokov, najhoršia situácia je za posledných päť. „Dôvodov je viacero a navzájom spolupôsobia, jedným z nich sú priemyselné exhaláty. V roku 1992 sa začali odovzdávať lesy do súkromných rúk a začali sa dosť neorganizovane a neodborne využívať. Negatívny vplyv na zdravotný stav smrečín majú zrejme aj huby podpňovky, známe ako michalky či václavky,“ hovorí Viera Pavlechová, vedúca odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva na Krajskom úrade v Žiline.
V spolupráci s lesníckou ochranárskou službou každoročne bojujú proti karanténnemu škodcovi rôznymi opatreniami. Osvedčili sa najmä feromónové lapače a otrávené návnady, dôležité je tiež dodržiavať hygienu lesa. Napadnuté drevo sa musí asanovať pálením alebo chemicky.
S bojom proti škodcom sú spojené obrovské náklady, ktoré platia zo svojho užívatelia lesov. Kým na začiatku monitoringu pre rokmi nakúpili prvé lapače za 200-tisíc korún, dnes sa náklady šplhajú do miliónov. Lesný závod Štátnych lesov v Čadci len v tomto roku vynaloží na tento účel asi štyri milióny korún.
O naliehavosti problému svedčí aj záujem medzinárodnej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu, ktorá pripravila projekt pre záchranu a ozdravenie kysuckých lesov. Jeho súčasťou je finančná aj materiálna pomoc pri boji proti škodcom.
Lykožrút ohrozuje aj lesy v susedných krajinách v Poľsku a v Čechách. „Najohrozenejšie sú práve lesy na hraničnom trojmedzí a škodcovia nepoznajú hranice. Je tu zároveň aj silná koncentrácia priemyselných podnikov,“ dodáva Pavlechová. „Podľa našich posledných zistení sú však opatrenia účinné, počet lykožrútov klesol asi o polovicu a zatiaľ nehrozí narušenie ekosystému. Zachytili sme to dosť zavčasu.“
ANDREA HARMANOVÁ
