Šéf ODS Václav Klaus bol zaskočený, keď naňho v televíznom štúdiu predseda sociálnych demokratov Vladimír Špidla razantne zaútočil. Klaus možno prvý raz vo svojej politickej kariére vyzeral bezradne. Špidlovo vystupovanie však nebolo arogantné, skôr len razantné. Ak v roku 1998 dosiahol Klaus po rozpade strany úspech s mobilizačnou kampaňou, tentoraz nenašiel spôsob ako osloviť ľudí.
Vyložene agresívnu kampaň viedli len úplne okrajoví republikáni Miroslava Sládka. Hlavné strany silné slová nevolili – skôr len silácke témy. Pri ODS to bola národná karta a Benešove dekréty. Strane pomohli v krajoch, kde žili sudetskí Nemci, ale celkovo ju to oslabilo.
Sociálni demokrati dosiahli jasné víťazstvo pomocou umiernenejšej kampane, ktorá až v posledných dňoch začala vo všeobecných frázovitých heslách strašiť Klausom.
Jedinou „špinavosťou“ v celej kampani bol hanopis na vtedajšiu šéfku Koalície Hanu Marvanovú. Mali ho na svedomí novinári a politici túto kauzu veľmi taktne odignorovali. (mch)
