FOTO – JAN ŠIBÍK, Reflex
Spiaci filmoví fanúšikovia, projekcia filmov sa končila zvyčajne o tretej ráno. Ľahnúť si do haly hotela Thermal alebo pred ním do parku a pod stany je už roky bežným rituálom filmuchtivých študentov.
Toto bola zábava, ktorú absolvovali aj redaktorky SME (nie sú na obrázku)
Stráviť v Karlových Varoch dva dni je naozaj málo. A to aj vtedy, ak ste iba klientom kúpeľov, nie účastníkom filmového maratónu. Dlhoročný moderátor filmového festivalu Karlove Vary Marek Eben to pred rokom vystihol: „Do Karlových Varov sa celý rok chodia ľudia liečiť. Len na dva týždne v sezóne tam prichádzajú filmoví fanúšikovia, hviezdy, novinári, aby sa po nich šli vyliečiť. Domov.“
Len v jednom sa Eben zmýlil. Niekomu treba na zhumpľovanie ducha i tela dva týždne, niekomu postačí pár dní. Reportér týždenníka Reflex Andrej Halada vypočítal, že na festivale sa dá vidieť denne sedem filmov, spolu ich je okolo šesťdesiat. Zároveň však priznal, že ani on ich toľko nestihol. Popri šnúre rozhovorov, recepcií a kaviarenských lákadiel na to niet energie. Nehovoriac o pôvaboch Karlovarska a najmä koncentrácii krásnych žien. Halada hovorí: „Je priam neuveriteľná. Jeden zo zahraničných režisérov nazval festival najsexuálnejším v Európe.“
Byť alebo ísť do kina?
Každý, kto prichádza každoročne do Karlových Varov, zrejme prežíva tú istú dilemu – či sa venovať high society a nevidieť ani jeden pohyblivý obrázok, alebo… Aj tak sú už koncom festivalu lístky rozchytané. Prísť neskôr ako päť minút pred začiatkom premietania znamená veľa toho nevidieť. Študenti s ruksakmi na chrbtoch sedia a ležia všade. V kreslách, na schodoch, na zemi. A to nielen na filmových projekciách, ale aj v halách hotelov či v parkoch, kde bivakujú.
Je ich počas tých dvoch týždňov neúrekom. Tento rok sa z desaťtisícosemsto hostí akreditovalo takmer osemtisíc mladých ľudí. Za šesťdesiatpäť korún mali možnosť vidieť všetko, čo nepríde do kina. V pražskom multikine by ich to stálo takmer dve stovky. Študenti sú aj najpoctivejšími divákmi. Len máloktorý nevidí za deň aspoň tri filmy. Herci a novinári ich stíhajú približne tri.
V.I.P. to nemá jednoduché
Vary takto žijú od rána do večera, celebrity najmä od večera do rána. Tie deklarované možno denne stretnúť na recepciách horného podlažia hotela Pupp, skutočné sú označené visačkou V.I.P. Nájdete ich tam obedovať (strava je pre veri important persons zadarmo) aj večerať. Ale najmä sa zabávať v azyle baru, v podzemí.
Ako každý rok možno stretnúť Václavov Havla a Klausa, tento rok zháňali labužníci podpisy Michaela Yorka či Stephena Frya. Toho, čo hral v životopisnom filme Oskara Wilda. A väčšina z nich sa z baru vzďaľuje len na chvíľu – keď si idú zahrať tenis alebo golf. Deň po ukončení festivalu hral golf v Prahe aj Sean Connery, ktorého do Varov nepustila poisťovacia spoločnosť. V kuloároch sa hovorilo, že práve pre tamojší náročný spôsob života. Poisťovňa nemohla riskovať, že sa jeho pokašliavanie zmení po prebdenej noci na zápal pľúc.
Koniec koncov, každý, kto aspoň chvíľu žil v Amerike, vie, že poisťovňa je tam skutočne silným pánom. Pamätáte sa na problémy Miloša Formana s angažovaním bohémskej divy Courtney Love do filmu Ľud verzus Larry Flint? Pre jej vtedajšiu drogovú závislosť ju nechcela na nakrúcanie poistiť ani jedna spoločnosť. Nakoniec za ňu museli zložiť zálohu samotní protagonisti projektu. Každý investoval do Courtney stotisíc dolárov. Režisér, oscarový Forman, aj producenti.
Noc prvá
Festivalovým producentom je vo Varoch už pár rokov Jaroslav Bouček. S riaditeľom Jiřím Bartoškom sú ako človek a jeho tieň. Zvyčajne chodia stále spolu alebo vzdiadelní od seba pár metrov. Práve večierok vo vlastnej réžii považoval nakoniec producent za najväčšiu pohodu a zábavu. Nečudo. Prebehla bez prítomnosti nudného snobstva a v prítomnosti naozajstných osobností.
Tie sa na akcii bavili vyslovene o dušu. Mimochodom, na takéto párty vás nedostane žiadna akreditácia na svete. Ani novinári tú „vipkársku“ väčšinou nemajú. Vlastne, novinári ju nemajú zvlášť. Väčšinou ich tam nik nechce, českí umelci sú poznačení agresívnym bulvárom. Ak sa žurnalisti na párty dostanú, tak len v prítomnosti organizátora, producenta alebo inej „veľmi dôležitej osoby“. SME strávilo medzi V.I.P. už dva roky. Poučné. Minulý rok tam náš tím dostal Vlado Černý, tento rok na kontakty redakcie s vďakou spomína herečka Henrieta Mičkovicová.
V priamom prenose
Bol tam aj slovenský producent Rudolf Biermann s rozbitou topánkou. Ako inak, od tanca. Aj herečka Jana Švandová, ktorá sa dokázala v zrelej štyridsiatke ukázať odhalená v Playboyi, aj Eliška Balzerová, alias doktorka Čeňková z Nemocnice na okraji mesta. Jedna bola po počiatočnej zachmúrenosti aspoň vľúdna, druhá milá.
Manželka Juraja Jakubiska, herečka a producentka Deana Horváthová prestála väčšinu času pri bare a neprepočuteľným hlasom zabávala spoločnosť, za jedným z najskrytejších stolov sedel zase partner Roberta de Nira z hollywoodskych 15 minút Karel Roden s partnerkou Janou Krausovou.
Chýbal asi len Bartoška. Bol dávno v posteli apartmánu hotela Pupp. Na druhý deň ho čakali ďalšie stretnutia so sponzormi aj program s českým prezidentským párom. Bartoška si tento rok do Varov „zabezpečil“ svoju manželku na celý čas. A všetko mali dohodnuté. Ona ho okolo druhej v noci vždy žiadala, aby s ňou šiel do hotela. Slušne sa tak mohol odporúčať aj v najdôležitejšej spoločnosti a vďaka tomu po štrnásťdňovom maratóne neskolabovať.
Apropo, odchody
Z takýchto recepcií sa väčšinou, ak nie vždy, odchádza v skorých ranných hodinách. Pomaly sa dopíjajú poháre a rýchlo objednávajú ďalšie a ďalšie kapurkové. Zaujímavosťou je, že odchádzajúce dámy vždy sprevádza nejaký dôležitý pán. Minulý rok sme to absolvovali aj v sprievode Eichlera, aj riaditeľa Ringieru Böhma, tento rok sa vyskytoval aj Bouček. Vo Varoch je totiž dobrým zvykom džentlmenov prejsť sa s dámami po prebdenej noci po meste, odprevadiť ich k hotelu a pred ním sa pozdraviť: „Veď sa dnes zase uvidíme.“
A niekedy sa prechádzka zmení na ranný beh po čerstvo upravenom golfovom ihrisku s lodičkami v rukách. Vo Varoch sa skrátka dá robiť to, za čo vás inde ukameňujú.
Noc druhá
Priamy prenos z odovzdávania cien strieda film s Hughom Grantom. Tí, čo to noc predtým pretiahli takmer do obeda, ležia v posteli a pozerajú Českú televíziu. Je tam to isté, čo o kúsok ďalej v Thermáli. V posteli sa tak zatiaľ nič nezmešká. Akurát mejkap bude na záverečnom večierku o niečo čerstvejší v porovnaní s inými dámami.
Keď sa spoločnosť SME usádza v salóniku hotela Pupp, začínajú tam chodiť prvé mercedesy. S víťazmi, s porotou a všetkým veľaváženým, čo na ukončenie festivalu pricestovalo. Organizátori to mali perné, Jaroslav Bouček nevyspával doobeda ako ostatní a museli mu stačiť dve hodiny. Po oficialitách a večeri s prezidentským párom sa vedú rovnako oficiálne reči.
Andymu Hrycovi už nerobí spoločnosť Slavo Luther, ale slovenské herečky Šišková, Sládečková a Mičkovicová. Všetci, ktorým je V.I.P. bar dole dopriaty, tvrdo čakajú na odchod prezidenta. Chcú tam aj túto noc nájsť svoj azyl. Poslednú noc festivalu sa totiž tancuje len vo „vipe“. Hore je hlava na hlave. Strategické miesto za barom, kde je k poletujúcemu barmanovi najbližšie, je preto najvhodnejším priestorom.
A tancuje sa skutočne ako o život a tancujú takmer všetci. Aj Rudo Biermann s inou, dobrou topánkou, aj dirigent Libor Pešek. Sú tam Pavel Zedníček, Jiří Macháček, Radek Pokorný… Vlastne asi všetci.
Realita
Novinár sa až doobeda, v zánovnej zelenej felicii či v špinavom a ulepenom vlaku spamätá, kam patrí. Pôvab skrytej buržoázie je na rok vyčerpaný. Priatelia z filmového festivalu už opäť sedia v autách značiek BMW a Mercedes.
KATA RAČKOVÁ, DAŠA MATEJČÍKOVÁ
MOMENTKY TOHTO LETA
Pre ženy sa začína každý večer v Karlových Varoch v okamihu začiatku prvých príprav, čo na seba. Muži z toho vedu nerobia, no napriek tomu prichádza slušne aj herec Jirka Macháček. A to priamo z letiska, na ktorom koncertoval so svojou kapelou MIG 21. Sprevádza ho partnerka Kristýna. Dcéra Berta, s ktorou v kočíku celé dni korzujú po Varoch, je predsa len ešte malá. Celebrity sa bavia o dušu. Medzi prvými tancuje spisovateľ Arnošt Lustig, máva modrým svetrom nad hlavou a vytancuje všetko v sukni, čo ešte dokáže na vysokých topánkach spraviť krok. Tie topánky sú už skôr vhodné ako truhly na mŕtve nohy.
* * *
Recepcia producenta Jaroslava Boučka. Jeho najobľúbenejšou muzikou je rokenrol. Hrá tu. Producent sa k nám blíži, pokyvujúc hlavou a so slovami, že toto chcel onehdy v nočnej Bratislave počuť a na toto tancovať. Keď sme ho totiž po premiére Babieho leta na Slovensku vláčili vyprázdnenou nočnou Bratislavou, nedokázali sme ani na diskotéke s piatimi ľuďmi uprosiť dídžeja, aby zahral niečo mimo „svojho štýlu toho večera“.
* * *
Rudolf Biermann na párty vynikajúco tancuje. A dlho. Ani Jaroslav Bouček nelení, ale strieda to s organizačným vypytovaním sa, ako je kto v pohode. Jiří Macháček partnerku Kristýnu kdesi stratil, alebo sa baví opodiaľ. Je nadšený trojtisícovým davom na letisku, ktorý prišiel na MIG 21. Páčilo sa mu bodové osvetlenie členov kapely. Popiera, čo sme sa deň predtým dozvedeli – že 21. novembra prídu hrať do Bratislavy. Vraj ide nakrúcať film s Ondříčkom. Ale v zime, nech sa páči, rád príde. Trošku nevie zakryť, čo s ním ten rapídny nástup popularity urobil.
* * *
Občas sa nám pri boku zjavuje pomenšia postava a s výkrikom „Aká krása!“ nám okusuje ucho. Ide o známeho českého dirigenta Libora Peška s apetítnym prístupom k životu. Hudba nemá šancu skončiť tak skoro, my už inú možnosť nemáme. Biermann hádže ešte posledné kocky ľadu spravodlivo každej dáme za šaty a do každého pána. Je čas ísť spať. Aj o rok bude taký deň. (kat)
