Na jednej strane Slovensko kopíruje moderný západný štýl predvolebnej kampane. V Amerike, Británii či Nemecku vyhrávajú voľby práve obratní marketingoví stratégovia.
„Je to celosvetový trend, pretože politika sa stáva čoraz viac produktom médií,“ povedal Pehe. Podobnú bezobsažnú kampaň zažili v Čechách. „Môže to znamenať, že stredoeurópska demokracia už nie je v ohrození, politická situácia je stabilná a strany sa môžu na voličov obracať s triviálnosťami,“ hovorí Pehe. Preto sa slovenská kampaň líši od kampane z roku 1998, keď Slovensku hrozila izolácia.
Na druhej strane, za kampaňou bez ideí môže stáť populizmus. „Čím menej obsahu je v kampani, tým viac je svojou podstatou populistická,“ myslí si Pehe. Nedostatok názoru súvisí so snahou osloviť čo najviac ľudí. Podľa Peheho hrozí, že ideová prázdnota môže vyústiť až do nacionalizmu, pretože ani on nemá racionálny obsah a je založený na emóciách a pocitoch. „Spojenie medzi populizmom bez obsahu a prechodom k nacionalistickej rétorike existuje.“
Takmer všetkým stredoeurópskym stranám bráni v nápaditejšej a výraznejšej kampani to, že majú spoločnú agendu: vstup do Európskej únie. Podľa Peheho si totiž nemôžu dovoliť výraznejší názorový rozdiel. „Ich agenda je nalinkovaná tým, že chceme do únie. Ich program preto musí byť v podstate totožný.“
Tento problém v Amerike či Británii nepoznajú. Pred voľbami diskutujú o etických témach, ktoré sú u nás takmer neznáme: potraty, postavenie ženy, postavenie cirkvi, klonovanie.
„Stredoeurópski voliči, presne ako strany, sú menej politicky zdatní než voliči a strany na Západe,“ tvrdí Pehe.
Preto, hoci sa forma predvolebného boja u nás a na západe začína podobať, existuje stále zásadný rozdiel: tam je popri forme dôležitý aj obsah.
