júcu normálnu hladinu. Pod pôdou sú tony rádioaktívneho odpadu, nahromadené pred polstoročím tajnými sovietskymi továrňami.
Vtedy bola táto oblasť od mesta vzdialená, ale expanzia moskovských predmestí spôsobila, že podobné skládky teraz priamo ohrozujú ruskú metropolu - sú ekologickým problémom číslo jeden, píše spravodajský servis BBC. „Každý rok odhalí samospráva Moskvy na území mesta 50 až 70 rádioaktívnych ohnisiek a radiácia niekoľnásobne prevyšuje bezpečnú hranicu,“ tvrdí ruský ekológ Alexej Jablokov. Problémom je aj rádioaktívny odpad nemocníc, tovární a výskumných ústavov, ktorý končí na skládkach alebo v pivniciach.
V továrni na likvidáciu odpadov neďaleko Moskvy drvia obrovské stroje desiatky kovových barelov plných rádioaktívneho odpadu. Určitým spôsobom to pomáha znížiť rádioaktívnu hrozbu, ale najväčšie nebezpečenstvo spočíva inde.
Najstarší funkčný jadrový reaktor na svete sa nachádza v moskovskom Kurčatovovom výskumnom ústave. Postavený bol pred 56 rokmi a dosiaľ sa používa na experimenty. V ústave je ešte šesť reaktorov a ďalšie štyri sú na iných miestach v Moskve. Žiadne iné hlavné mesto ich toľko nemá, ani tak blízko obytných štvrtí. Podľa úradov sú bezpečné, ale Moskovčania v nich vidia časovanú bombu.
Bývalý jadrový inšpektor Vladimir Kuznecov nechal kedysi v Kurčatovovom ústave uzavrieť štyri reaktory. Myslí si, že celé výskumné zariadenie by malo byť presunuté mimo Moskvy. „Ako môže niekto tvrdiť, že tieto reaktory sú bezpečné, keď sú také staré? A potom všetok ten jadrový odpad, ktorého sa v ústave skladuje na päťnásobok Černobyľu. Keby došlo k nehode, ohrozilo by to celé mesto,“ tvrdí.
V malom byte neďaleko ústavu pripravuje Jelena Bolagovová večeru. Keby sa stalo nešťastie, jej rodina by bola postihnutá medzi prvými. Z ich balkóna na 10. poschodí vidno jeden z reaktorov. Snažia sa na to radšej nemyslieť. „Každý vie, že je zle žiť vedľa jadrových reaktorov, ale to bola naša jediná šanca, ako získať vlastný byt. Preto sme sa nasťahovali,“ vysvetľuje.
(čtk)
