Čína je stále modernejšia - kúpiť sa dá všetko. Najmodernejšie laptopy aj vysielací čas v reklame.
FOTO - TASR/AP
Obyvatelia strednej a východnej Európy si možno spomenú na záver druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Komunistické štáty vtedy začali povoľovať a nenápadne sa menilo aj televízne vysielanie. Niektoré programy sa dokonca snažili vyzerať ako západné. Niečo podobné sa s takmer 20-ročným oneskorením práve deje v Číne.
Hovorí sa o donedávna tabuizovaných témach - korupcii, narastajúcich sociálnych rozdieloch v spoločnosti alebo homosexualite. Komunisti povolili, ale nechystajú sa vzdať moci. Treba preto vedieť, kde je hranica. Zákaz zhora príde rýchlo.
Komunistická strana sa pevne drží novej línie, ktorú minulý rok ohlásil prezident Ťiang Ce-min. Strana sa otvorila aj pre kapitalistov, ktorí zapadli do teórie troch reprezentantov - robotníkov, vyspelejšej produktívnej zložky a „vyspelej kultúry“, inými slovami spoločenskej elity. Peniaze strane nesmrdia, skôr naopak.
Aj televízie sa tak ocitli v novej situácii. „Pred 30 rokmi sme vysielali len vládnu propagandu a staré filmy. Teraz ľudí zabávame. Ináč by si u nás nikto nekúpil reklamný čas a nemali by sme peniaze,“ zdôveril sa reportérovi BBC v Číne šéf jednej z najsledovanejších televízií Hunan.
Za minulý rok sa Čína umiestnila na treťom mieste v rebríčku krajín, ktoré mali najväčšie reklamné výdavky do televízie, za Spojenými štátmi a Japonskom. Číňania v televíznych reklamách „utopili“ v prepočte na eurá 11, 869 miliardy.
V Číne vysiela viac než 1500 televíznych staníc. Nie sú súkromné, ale štát od nich teraz očakáva, že sa dokážu uživiť bez príspevkov zo štátneho rozpočtu. Začala sa tak bitka o diváka - prežijú len tí najlepší. V tejto situácii už nekonečné opakovanie štátnej propagandy nemá šancu.
Televízie majú viac autonómie rozhodovať o svojej programovej skladbe, neznamená to však, že by novinári dostali aj slobodu prejavu. Tú Čína podľa novinárskych organizácií porušuje.
Zvlášť pred straníckym zjazdom v septembri, kde veľmi pravdepodobne príde k zmenám na najvyšších postoch v strane, musia novinári držať so stranou krok. Zrejme najlepší príklad o pomeroch dáva osud ľavicového časopisu Hľadanie pravdy, ktorý kritizoval ešte minulý rok prezidentovo rozhodnutie povoliť kapitalistom vstup do komunistickej strany. Vzápätí ho zakázali. MAREK CHORVATOVIČ
Diváci majú najradšej veľkolepé estrády
Čo je najväčší ťahák pre divákov v Číne? Podobne ako Európania majú radi veľké estrádne programy. Každú sobotnú noc sa vysiela program Šťastný tábor. Autori programu úplne otvorene nadbiehajú dopytu po pokleslej televíznej zábave. Moderátorom sa občas pošmykne jazyk a povedia oplzlejší vtip. Pozvaným hviezdam zasa pripravia neočakávaný podraz, ktorý ich má pred miliónmi divákov zaskočiť.
Vďačné publikum v hľadisku sa vždy skvele zabáva - spieva a tlieska kedykoľvek je to možné. Tento program priťahuje obrovské televízne publikum - sto miliónov ľudí každý týždeň. Európski televízni magnáti o takýchto číslach ani nesnívajú. (r)
