vojaci.
V Španielsku nazývajú Gibraltár poslednou kolóniou v Európe. Nádej pre budúcnosť bývalej veľmi dôležitej námornej križovatky na južnom cípe Iberského polostrova dal včera Madridu britský minister pre európske záležitosti Peter Hain. V rozhovore pre denník El País naznačil, že gibraltárska základňa by mohla prejsť pod NATO, i keď pod britským velením.
Budúcnosť vojenskej základne je však iba jednou z troch gibraltárskych trecích plôch, v ktorých sa Madrid s Londýnom nikdy nevedeli dohodnúť. Okrem základne išlo aj o to, či sa môžu Gibraltárčania o svojej budúcnosti rozhodnúť v referende, a tretí spor sa točí okolo dĺžky trvania spoločnej (britsko-španielskej) správy v enkláve s rozlohou šesť kilometrov štvorcových.
Španielske médiá zaujalo, že Hain nežiada, aby sa o svojej budúcnosti hneď a priamo rozhodlo 30-tisíc obyvateľov britskej enklávy. Hoci Londýn doteraz neustále opakoval, že bez vyjadrenia Gibraltárčanov neurobí ani krok, Hain pre El País hovorí, že obyvatelia Gibraltáru potrebujú čas na premyslenie. V Madride to pochopili tak, že Británia ponúkla odklad kedysi toľko žiadaného referenda.
Diplomatické rokovania o budúcnosti Gibraltáru sa vedú od roku 1984. Vždy sa v niečom zasekli. Londýn nikdy neponúkal niečo, s čím by 30-tisíc Gibraltárčanov nesúhlasilo. V preambule gibraltárskej ústavy z roku 1969 sa napokon píše, že Veľká Británia nebude môcť meniť štatút Gibraltáru bez účasti jeho obyvateľov. Počas minuloročných rozhovorov, ktoré za španielsku stranu viedol teraz už bývalý šéf diplomacie Joseph Piqué sa zase uvádzalo, že Briti sú ochotní pristúpiť na dohodu, no tá nebude platiť, kým ju Gibraltárčania v referende neodklepnú.
Referendum Španielsko odjakživa odmietalo hneď z dvoch dôvodov. Prvým je Utrechtská zmluva z roku 1713, kde sa hovorí, že vyjadrenie gibraltárskej vôle nemožno chápať ako akt samourčenia. Druhým a oveľa jasnejším dôvodom je to, že Londýnom finančne rozmaznaní Gibraltárčania by sotva súhlasili s administratívnym návratom do Španielska.
Výroky ministra Haina ponúkajú Španielsku riešenie na referendum i vojenskú základňu. Nedávajú však odpoveď na to, ako dlho by mala spoločná britsko-španielska správa Gibraltáru trvať. Madridskí diplomati dávali vždy najavo, že aj napriek spoločnej správe sa nevzdávajú nárokov na opätovné začlenenie Gibraltáru do španielskej mapy. Ich britskí kolegovia zase žiadali, aby sa v dohode spomenuli také záruky, ktoré by španielske poškuľovanie po Gibraltári neutralizovali.
Podľa Haina má teraz Španielsko pred sebou historickú šancu, aby sa problém enklávy vyriešil. Británia je podľa neho ochotná dohodu uzavrieť do jesene tohto roku a obe strany by ju mohli skonkretizovať hneď po tom, ako sa Španieli vzdajú nárokov na plnú správu Gibraltáru.
JURAJ TOMAGA, Madrid
