BRATISLAVA - Náhodný nález prešovských policajtov upozornil na tunelovanie verejných financií určených na dostavbu vodného diela Gabčíkovo. Polícia v roku 2000, pri kontrole firmy Spektrum, narazila na 90-miliónovú faktúru, ktorá sa ukázala ako fiktívna a bola vystavená v súvislosti s prácami na vodnom diele Gabčíkovo. To bol aj dôvod, prečo sa téme venoval vládny splnomocnenec pre sústavu vodných diel Dominik Kocinger. Preverovanie faktúry totiž malo urobiť ministerstvo pôdohospodárstva, po vnútornej kontrole naďalej beží vyšetrovanie, ale zatiaľ len vo veci predmetnej fiktívnej faktúry.
Dominik Kocinger SME povedal, že s financovaním vodného diela nemal ako splnomocnenec vlády dočinenia. „Upozorňoval som však na to, že je zbytočné financovať ďalšiu výstavbu diela z úverových zdrojov, pokiaľ bude uzavretá seriózna dohoda o rozdelení príjmu z elektrickej energie,“ povedal. Pokiaľ by totiž Slovenské elektrárne zaplatili Vodohospodárskej výstavbe za prúd, vyrobený v Gabčíkove po roku 1994, tak by sa naplnili slová bývalého generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, š. p., Júliusa Bindera o „samofinancovaní“ ďalších prác na vodnom diele. Toto tvrdenie používal v argumentácii za dostavbu vodného diela Binder dosť často, najmä keď sa špičkoví politici venovali alternatívnym riešeniam dostavby po vypovedaní zmluvy o sústave vodných diel zo strany Maďarska.
V roku 1994 chýbalo na dostavbu diela približne 6 miliárd korún. „Elektráreň v Gabčíkove vyrobí 2,3 miliardy kilowatthodín elektrickej energie ročne. V roku 1994 ešte existovala daňová úľava na elektrinu a vtedy mohla Vodohospodárska výstavba inkasovať 1,20 korunu za kWh,“ tvrdí Dominik Kocinger. Znamená to, že vodné dielo mohlo na investičné náklady zarobiť za tri roky. Dodajme, že v roku 1995 sa už daňová úľava na elektrický prúd nevzťahovala a pravdepodobná cena zo strany Slovenských elektrární mohla byť 70 halierov. Riaditeľ Binder takúto cenu odmietol a potom prišiel úverový program. Na úver 500 miliónov dolárov bola daná štátna záruka s odôvodnením, že peniaze budú použité na Gabčíkovo, vodné dielo Žilina a Tichý Potok. Tichý potok sa nerealizoval, Žilina stojí a peniaze, ktoré Slovenské elektrárne nezaplatili, sa použili na dofinancovanie objektov v Jadrovej elektrárni Mochovce, z ktorých niektoré patria dnes medzi uviaznuté investície.
V roku 1999 špecifikovala vláda ako účasť štátu na splácaní úverov za Gabčíkovo vo vtedajších kurzoch 18 miliárd korún (bez VD Žilina na obdobie do roku 2006). V tom istom roku konštatovala správa NKÚ predražovanie pri výstavbe Gabčíkova (namiesto pôvodných 6,7 na 11,2 miliardy korún) a Žiliny (zo 4 na 6,5 miliardy korún). Pred odchodom z funkcie Július Binder upozornil, že peniaze boli použité aj na iné účely a to vládou a minimálne 5 miliárd sa prelialo do štátneho rozpočtu.
Kocinger v tom vidí skryté dotovanie výstavby Mochoviec. V roku 2001 vyhlásil premiér Mikuláš Dzurinda, že nie je potrebný žiadny audit čerpania peňazí z úverov, „ak si budú plniť svoju úlohu vyšetrovatelia“. Dodajme, že presné vyčíslenie, koľko slovenského daňového poplatníka stojí vodné dielo Gabčíkovo, neexistuje. Poznáme len súhrnný údaj o zárukách, poskytnutých v súvislosti so sústavou vodných diel: je to 26 miliárd korún. Pri nepriehľadnom financovaní vodných diel je pravdepodobné, že fiktívna 90-miliónová faktúra nie je v tomto príbehu jediná.
ATTILA LOVÁSZ
Čo hovorí Správa o čerpaní úverov s vládnou zárukou
„Za obdobie od roku 1990 do 31. decembra 2001 boli prevzaté štátne záruky za bankové úvery v celkovej výške 261,7 miliardy korún. Splácanie takto zaručených úverov je rozložené do roku 2021 s maximom splátok v roku 2002 a následne 2005, 2006 a 2007. Vysoké splátky v uvedených rokoch ovplyvňujú (…) jednorazové splátky úverov poskytnutých VVB, š. p., Bratislava na dostavbu vodných diel Gabčíkovo a Žilina v rokoch 2002 a 2006.“
„Z celkového objemu 261,7 miliardy korún prevzatých štátnych záruk bolo 19 orientovaných na výstavbu energetických zdrojov v sume 86,8 milióna korún (33,2 percenta), 5 záruk na vodné diela v sume 27,2 milióna (10,4 percenta)… Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava, Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava a Železnice SR boli k 31. decembru 2001 prioritnými nositeľmi štátnych záruk a uvedené projekty tvorili 65,2 percenta z celkového objemu prijatých záruk.“
„Vzhľadom na finančnú neschopnosť VVB nedochádzalo k splácaniu realizovaných štátnych záruk. Systémovým riešením bolo prijatie uznesenia vlády SR zo dňa 3. júla 2001. (…) S účinnosťou od 1. 11. 2001 boli upravené vzťahy na Vodnom diele Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou, š. p. a Slovenskými elektrárňami, a. s., zmluvou, na základe ktorej patrí VVB odplata od SE vo výške 65 percenta platnej skutočnej odbytovej ceny za 1 kWh elektrickej energie vyrobenej a predanej zo všetkých vodných diel prislúchajúcich k Vodnému dielu Gabčíkovo. Uvedená skutočnosť umožnila VVB splatiť koncom roka 2001 časť návratných finančných výpomocí v objeme 457,2 milióna korún.“ Zdroj: materiály vlády SR
