. S neuveriteľnou ľahkosťou kontroluje situáciu za sebou a včera si v cieli dovolil také galantné gesto, že Španielovi Sastremu, ktorý ho stíhal v boji o striebornú priečku, túto veľkodušne prepustil. Sám zvýšil náskok pred prenasledovateľmi v celkovom poradí.
Včerajšia etapa merala 179 km a cieľ mala po štvrtý raz vôbec v horskom zimnom stredisku La Plagne, kde boli súťaže bobistov počas ZOH v Albertville 1992. Dva razy tu triumfoval Laurent Fignon, raz Švajčiar Alex Zülle a teraz po prvý raz Holanďan. Muž z krajiny veterných mlynov, kde sú známi skôr cyklisti šprintéri, alebo časovkári, experti v jazde vo vetre a nie v kopcoch. Boogerd je výnimkou.
Bola to etapa ako remeň, plná únikov. Jazdilo sa vo vysokom tempe. Aj ceny boli vysoké. Na Col du Galbier (2645), najvyšší kopec na tohtoročnej Tour, vyšiel ako prvý Kolumbijčan Santiago Botero, víťaz utorňajšej, najdlhšej etapy. Pretekár zo stajne Kelme získal špeciálnu cenu 3000 eur, druhý Talian Marzi Bruseghin 1500 eur. V nasledovnom zjazde sa do čela prepracoval tridsaťročný, kučeravý Boogerd - mimochodom snúbenec tohtoročnej miss Holandska - a v stúpaní na dva kilometre vysoký Col de Madeleine súperom ušiel. Za jazdcom z tímu Rabobank, víťazom pretekov Paríž - Nice 1999, sa vydali Francúzi Jalabert a Martinez.
V polovici pretekov dobehli dvojicu ďalší štyria, ale Boogerd bol v nedostižne. Ešte 25 km pred cieľom mal náskok pred šesticou 4:30 min pred pelotónom, v ktorom bol aj Armstrong, dokonca 7 minút.
Armstrong je majstrom kopcov a koncovky. Alpy sa pred ním skláňajú. Jeho zrýchlenia v závere zatajujú dych aj najväčším odborníkom. Muž, ktorý bol jednou nohou takmer v hrobe po operácii rakoviny varliat a metastázy na pľúcach a mozgu, robí priam zázraky.
Dráma totiž pokračovala a Armstrongova chvíľa iba mala prísť. Zo šestice Jalabert, Martinez, Mayo, Turpin, O‘Grady a Axel Merckx, ktorá prenasledovala Boogerda, sa 10 km pred cieľom utrhol O‘Grady. Jeho nástup zachytili Mayo a Merckx. Z pelotónu ušili Sastre a Igor Gonzalez de Galdeano. Galdeano sa vrátil, Sastre pokračoval.
V tom okamihu do útoku zavelila stajňa US Postal - José Luis Rubiera vytiahol Armstronga a ďalších 11 jazdcov k stíhačke za Boogerdom. Armstrongovi sa neskôr nepáčilo tempo, Armstrong sa rád trápi, a vie prečo, a tak sa v rozpätí niekoľkých sekúnd vydal na osamotenú jazdu, pričom väčšinou išiel zo sedla. Dobehol Sastreho, ktorý sa ho držal ako kliešť. Za to mu Armstrong uznanlivo prepustil strieborný stupienok.
Armstrong bol v cieli spokojný, ale stále opatrný v predpovediach. „Moji súperi na mňa nič nenajazdili, zvýšil som si náskok. Nesmie ma to však ukolísať. V cyklistike jediné zaváhanie platíte strašne draho,“ hovorí muž, ktorého už drvivá väčšina pelotónu i odborníkov vidí po štvrtý raz po sebe na najvyššom stupni v Paríži na Elyzejských poliach.
Muž, ktorý pred tohtoročným štartom poodhalil pozadie svojich úspechov, spôsobu jazdy i života, takýmto vyznaním: „Staré porekadlo vraví, že by ste mali každý deň prežiť tak, akoby to bol váš posledný. To je síce pekné, ale nefunguje to. Mne môžete veriť, ja som to skúsil, a prišiel som na iné. Ak by som stále hľadal zábavu a žil prítomnosťou, bol by zo mňa zlý manžel, otec a športovec. Nula so strniskom na brade. To ma naučila rakovina. Zistil som, že utrpenie je rovnako neoddeliteľnou súčasťou kvalitného života, ako šťastie.“
V sedle to kráľ vrchov a trápenia sa permanentne dokazuje.
(ja)
