Život u nás nie je žiadna tragédia

BRATISLAVA - Napriek skepse, ktorá na Slovensku pretrváva, život v našej krajine nie je v porovnaní s ostatným svetom tragický. Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) zverejnil svoju pravidelnú Správu o ľudskom rozvoji, kde sa Slovensko ..

Pokiaľ ide o ľudský rozvoj a demokraciu, takmer najhoršie z európskych krajín je na tom Ukrajina. Dôkazom je aj prípad zavraždeného novinára Gongadzeho. Na fotografii jeho manželka Lesja, ktorá lepí plagáty s nápisom Zločinci do väzenia na plot v centre Kyjeva na protestnej akcii. Gongadze bol nezvestný od septembra 2000 a v novembri našli jeho telo bez hlavy. Identifikovali ho v januára 2001 pomocou analýzy DNA. FOTO - TASR/EPA

Index ľudského rozvoja (Human development index - HDI), ktorý je pri zoraďovaní štátov rozhodujúci, sa neurčuje podľa bohatstva krajiny, ekonomickej prosperity či hrubého domáceho produktu. Je o kvalite života, ktorý poskytuje krajina svojim ľuďom. Určuje sa podľa troch základných ukazovateľov: dĺžka života, vzdelanie a dosiahnutý životný štandard občanov.

Pred dvomi rokmi sme boli na 40. mieste, minulý rok na 35. Tohtoročný pokles o jednu priečku je podľa analytikov UNDP zanedbateľný, pretože rozdiely s Maďarskom, ktoré nás predbehlo, sú minimálne.

Po príklad európskej krajiny, ktorá je na tom oveľa horšie, netreba chodiť ďaleko. Ukrajina za posledné desaťročie zaznamenala výrazný pokles o 20 miest. Dnes je na 80. priečke a patrí medzi krajiny so stredným stupňom ľudského rozvoja. Naopak vysoko pred nami je stále pätnáste Rakúsko.

Česká republika je na 33. mieste, Maďarsko na 35., Poľsko na 37. „Trend rozvoja Slovenska nie je veľmi odlišný od situácie v ostatných stredoeurópskych štátoch. Začiatkom 90. rokov Slovensko klesalo, potom prišlo zlepšenie. Koncom roku 2000 sa ocitli všetky tieto krajiny takmer na rovnakom mieste,“ povedal Ben Slay, riaditeľ slovenskej pobočky UNDP.

Ak by ste si teda chceli vybrať „najpohodlnejšiu“ krajinu pre život, mali by ste sa presťahovať na sever Európy. Severské štáty tradične v rebríčku vedú. Tento rok je na prvom mieste Nórsko tesne pred Švédskom, Kanadou a Belgickom a Austráliou. Rozdiely v ich úrovni sú nepatrné.

V prvej desiatke je aj Island, Holandsko a Fínsko. Tradičné ekonomické veľmoci sú trochu nižšie - USA na 6. mieste, Japonsko 9., Francúzsko 12., Veľká Británia 13., Nemecko 17. a Hongkong na 23. mieste.

Práve severské krajiny zaznamenali od roku 1990 najväčší vzostup. Nórsko za posledné desaťročie vyskočilo o 6 priečok, Švédsko, ale aj Austrália až o 9. Naopak Spojené štáty a Francúzsko klesli o 4 miesta, Japonsko o 5 a Švajčiarsko o 6.

Veľký vzostup zaznamenali aj ekonomiky Východnej Ázie a to aj napriek finančnej kríze v 90. rokoch. Najväčší Čína, Singapur, Kórejská republika, Thajsko a Malajzia. Naopak štáty Afriky a bývalého Sovietskeho zväzu sa stále výraznejšie prepadávajú.

Správa rozdeľuje podľa Indexu ľudského rozvoja všetky štáty do troch stupňov - vyšší, stredný a nižší. Slovensko je zaradené medzi krajiny s vyšším stupňom ľudského rozvoja.

Najviac štátov sveta je na strednom stupni - väčšinou štáty, ktoré vznikli po rozpade ZSSR a štáty Južnej a Strednej Ameriky, Oceánie a Ázie. Sierra Leone je stále na poslednom mieste, spolu s ďalšími 24 krajinami subsaharskej Afriky tvoria spodnú časť zoznamu.

Index ľudského rozvoja 2002

1. Nórsko

2. Švédsko

3. Kanada

4. Belgicko

5. Austrália

6. USA

7. Island

8. Holandsko

9. Japonsko

10. Fínsko

11. Švajčiarsko