Strieborné slovenské juniorské medailistky z majstrovstiev sveta. Martina Danišová (vľavo) a Lucia Klocová.
FOTO TASR - ŠTEFAN PUŠKÁŠ
ne (skončili sa v pondelok nášho času) videli dva týždne len a len „letecké menu“. Nielenže im neveľmi chutilo. Lucia a Martina riadne a bolestne zhodili, čo im tentoraz celkom nežensky veľmi prekážalo.
Na finiš chýbali sily
Slovenské tabuľkové líderky svetových juniorských tabuliek nenastupovali v optimálnej pohode.
„Za daných okolností bolo druhé miesto skutočným vrcholom. Cítila som sa celý čas jamajského pobytu unavená, hoci s aklimatizáciou z hľadiska denného rytmu bolo všetko v poriadku,“ hovorila po prílete do Bratislavy martinská rodáčka Lucia Klocová (nar. 20. januára 1983).
Z päťdesiatpäťkilogramovej štíhlej dievčiny sa v Kingstone stala o päť kíl ľahšia, pochudnutá a zoslabnutá polkárka. „Vo finále sme sa s Keňankou Jepkosgeiovou odpútali od ostatných už po sto metroch. Viedla ona, necelých dvesto metrov pred cieľom som sa snažila zaútočiť. V závere mi došli sily,“ opisovala beh za striebornou medailou martinská študentka obchodnej akadémie, ktorá reprezentuje bratislavskú Sláviu UK.
Tesne za osobným rekordom
Podotkla, že Keňanky sú vždy nevyspytateľné, Jepkosgeiová mala pred šampionátom čas niečo vyše 2:04 min, a ani po rozbore semifinále spolu s trénerom Pavlom Sloukom príliš nezmúdreli.
Tréner zdôraznil, že v danej realite je Klocovej druhá priečka vynikajúca. Napokon, bežala iba 14 stotín sekundy horšie, než má najlepší osobný čas. História sa však nepýta na okolnosti. „Som presvedčený, že Lucia mala formu na čas tesne pod 2:01 min. Keňanka dosiahla 2:00,80. Moja zverenka by v plnej pohode Afričanku iste dôkladne prehnala. Netvrdím, že by určite zvíťazila, ale skvelí jamajskí diváci by iste videli súboj na ostrie noža, aké zbožňujú. Vyrovnanú osemstovku chlapcov opakovali na veľkoplošnej obrazovke iks ráz.“
Lucia Klocová splnila ostrý limit Slovenského atletického zväzu na blížiace sa majstrovstvá Európy (6. - 11. augusta) v Mníchove. „Ak by som mala ihneď odpovedať, či na šampionát pôjdem, hovorím - nie. Po krátkom rehabilitačno-oddychovom sústredení v Turčianskych Tepliciach bude možno všetko inak.“
Myslela i na svetový rekord
Banskobystrická kladivárka (reprezentuje tamojšiu UMB, nar. 21. januára 1983) bola po kingstonských pretekoch naštvaná na celý svet, predovšetkým na seba. „Mala som pocit, že už do kruhu nikdy nevkročím, bola som úžasne sklamaná,“ hovorila emotívne Martina. „Pretekali sme v skvelej kulise tridsaťtisíc bubnujúcich a trúbiacich divákov. Horšie podmienky na doladenie formy som však nezažila. Namiesto činiek a posilňovne som dvíhala kus neviemakého železa pod holým nebom. Trénovala som z diskárskeho kruhu bez klietky pri veľmi živom záujme miestnych obyvateľov. Oni sa vonkoncom nebáli, ja som pri odhodoch takmer nedýchala,“ vykresľovala pre nás nezvyčajný kolorit kladivárka, ktorá je v historických juniorských tabuľkách druhá výkonom 68,50 m za poľskou olympijskou víťazkou zo Sydney Kamilou Skolimowskou - 71,71 m. „S Kamilou sa stretnem už cez nadchádzajúci víkend v Gdansku,“ povedala Danišová a trochu šokovala. „V tejto sezóne som nechcela byť iba prvou juniorkou na svete, cítila som, že prekonám práve tých 71,71 metra Poľky.“
Martina do Mníchova pôjde
Danišovej zlým snom je meno Ivana Brkljačičová. Chorvátka sa s danými podmienkami vyrovnala. Víťazné skóre s Martinou zvýšila na 5:1. „Je to na šľaktrafenie, mám od nej lepší osobný rekord (68,50 m, Chorvátka 68,22 m - pozn. red.), omnoho dlhší tohtoročný najlepší hod (68,22 m, Brkljačičová 66,54 m - pozn. red.), a opäť s ňou prehrám. Navyše, hodím tesne po šesťdesiatštyri metrov. Mám taký pocit, že na majstrovstvá Európy nielenže chcem ísť, ja tam ísť priam musím. Mám kdekomu čo oplácať, mám čo dokazovať sama sebe.“ Martina po mnohých nepríjemných skúsenostiach o poradí nehovorí, ale jej zanietenosť čosi naznačila.
PETER FUKATSCH
