George Tabori. FOTO – DPA
Umelci hlásajú toleranciu a porozumenie. K zmiereniu svetových náboženstiev a kultúr má prispieť Mozartov Únos zo serailu - zaznie v kostole, v synagóge a v moslimskej modlitebni. V skutočnosti má z Únosu zo serailu už niekoľko mesiacov mnoho moslimov skôr strach, pretože už v rôznych moslimských komunitách vzbudzuje nervozitu a spory. Nielen v Berlíne, ale aj v Rotterdame a Lahore.
Berlínsky dirigent Christoph Hagel sa po útokoch jedenásteho septembra rozhodol uviesť Únos zo serailu - a to v berlínskej mešite. Ide napokon o veselé melódie a zmierenie medzi Západom a Východom, o víťazstvo lásky nad všetkými kultúrnymi rozdielmi. Slávny osemdesiatosemročný rakúsky režisér George Tabori, ktorý od roku 1999 žije v Berlíne, bol tým nápadom od začiatku nadšený. Bassu Selima mal hrať Michael Degen, ktorého medzitým nahradil známy televízny herec Mathieu Carriere.
Thorsten Weckherlin, asistent réžie, začal spolu s Hagelom hľadať vhodnú mešitu. „Rýchlo sme videli, akí sme boli naivní. Nikto z nás sa predtým nikdy dôkladnejšie nezaoberal islamom,“ priznáva Weckherlin. V Berlíne stojí šesťdesiattri mešít. Ale radostná multikultúrna opera narazila na prudký odpor. Hudba, tanec, ani dramatické scény, nič také sa v mešitách nikdy neodohráva.
„Ortodoxní moslimovia si mysleli, že sme úplní idioti, a niektorí sa nám smiali. Naši tureckí priatelia usúdili, že nás omrzel život,“ povedal Weckherlin. Ani minister kultúry Julian Nida-Rümelin, ktorý projekt financuje z mestských kultúrnych fondov, nebol schopný sprostredkovať stretnutie so svojím tureckým rezortným kolegom.
Nakoniec sa našla malá, päťdesiatčlenná ahmadiyyská komunita, ktorej slúži na Briennerstrasse najstaršia mešita v Berlíne. Je ladená liberálne a v domovskom Pakistane ju neuznávajú, ba prenasledujú. Aj tu sa však na zhromaždeniach veriacich konali búrlivé debaty. „Operu nepoznali a mysleli, že tam chceme usporiadať nejaký hudobný striptíz.“ Umelcom sa podarilo presvedčiť imáma Saeeda Ahmada Chaudhryho. „Požiadal som o povolenie operného projektu našu centrálu v Lahore, ale bola striktne proti. Aj pakistanský veľvyslanec odmietol,“ vysvetľuje imám. „Keď to urobíme, potečie krv.“ Súhlas stiahol.
„Islam je veľmi rôznorodý a aj rozvadený, v tomto meste i v celom svete. A opera sa do tejto situácie hodí,“ hovorí dirigent Hagel. Nakoniec našli mimoriadne otvorenú komunitu anatolských alevitov. Aj na nich sa ortodoxní moslimovia dívajú s podozrením. Zdôrazňujú totiž rovnoprávnosť mužov a žien a islamský právny systém šaríu neuznávajú za Božie slovo. V Berlíne žije asi 40 000 alevitov. Nemajú mešity, ale cem evi, modlitebne. V jednej takejto berlínskej modlitebni sa teda bude hrať Únos zo serailu.
Nápad zahrnúť do projektu aj kostol - Kaiser-Wilhelm-Gedächtnis-Kirche a Novú synagógu, vznikol až vtedy, keď ahmadiyyská komunita definitívne odmietla. S kresťanským, ani židovským zborom neboli nijaké problémy. Zmierovanie sa teda môže začať. Aleviti sa nijakých útokov neboja. Len synagóga bude mať počas predstavenia zvýšenú ochranu.
EDWIN GRASSMEIER
