Žulový pomník, vztýčený z iniciatívy Zväzu veteránov, zobrazuje estónskeho vojaka v uniforme nacistických bojových jednotiek SS, so samopalom namiereným na Východ, smerom k Rusku. Nápis na podstavci ho zasväcuje „všetkým estónskym vojakom, ktorí v druhej oslobodzovacej vojne v rokoch 1940 až 1945 padli za vlasť a slobodu Európy.“
Odhalenie pomníka bolo pôvodne plánované na nedeľu. Po kritike, ktorá sa na mesto a jeho predstaviteľov pre tento kontroverzný zámer zniesla, ho ale odložili. Jeho iniciátori, vrátane veteránov légií SS, podľa baltskej agentúry BNS súhlasili, že svoj projekt prehodnotia.
Jeho súčasnú podobu kritizoval i estónsky premiér Siim Kallas: „Je to veľmi poľutovaniahodné. Takýto pomník nemal nikdy vidieť svetlo sveta.“
V jednotkách Waffen SS bojovalo po boku príslušníkov rady iných národov okolo 100-tisíc Estóncov, mnohí z nich pritom dobrovoľne. Historici dodnes nemajú jednotný názor na úlohu, ktorú tieto légie zohrali pri genocíde zhruba jedného tisíca domácich a niekoľko tisíc zahraničných Židov, povraždených za nemeckej okupácie Estónska v rokoch 1941 až 1944.
Mnohí obyvatelia pobaltských krajín však dodnes zastávajú názor, že Waffen SS bojovali za oslobodenie Pobaltia od sovietskych okupantov. V susednom Lotyšsku sa každoročne konajú pochody lotyšských veteránov Waffen SS, ktoré pravidelne vyvolávajú medzinárodné protesty. V Estónsku o sebe zatiaľ veteráni bojových jednotiek SS nedávali nijako vedieť.
Historici ale upozorňujú, že pobaltské krajiny dodnes žijú v zmätku: v roku 1940 ich obsadil Stalinov Sovietsky zväz, keď potom prišli nacisti, mnohí ich chápali ako osloboditeľov. Neznamená to ale automaticky, že schvaľovali nacistické zverstvá. (čtk)
